ZVOLEN. Súťaž Spoznaj a chráň sa uskutočnila už piaty rok, v minulosti ju organizovali pod názvom Hyperikum. Prvýkrát sa konala počas dvoch dní.
Už vlani zapojili do súťaže aj deti materských škôl, minulú stredu vyhradili celú práve škôlkárom. Vo štvrtok sa v priestoroch Arboréta vo Zvolene do otázok o prírode zahryzli žiaci základných škôl.
Na druhom stanovišti sme stretli žiakov zo Základnej školy na Kukučínovej ulici v Detve. Nástup mali dobrý, prvé otázky zvládli bez straty bodu, na druhom stanovišti už ale zaváhali. „Dva a pol bodu. To nie je také hrozné,“ skonštatovala Alica Moravčíková. Stromy a dreviny družstvu z Detvy nesadli. Preskúšanie základných vedomostí o lesných rastlinách nebolo pre žiakov základných škôl najťažším. Museli poznať niektoré rastliny a huby. Aby vedeli napríklad rozlíšiť, ktoré huby i rastliny sú jedlé, ktoré liečivé a taktiež jedovaté. „Väčšina družstiev je dobre pripravená,“ hovorí Vladimír Hrúz zo Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene, ktorý bol skúšajúcim na druhom stanovišti. Takmer polovica družstiev u neho nestratila ani bod.
Najlepšie pripraveným družstvom bolo čisto dievčenské z Kriváňa. „Naša príprava bola tentoraz mimoriadne rýchla, pretože pozvánka na súťaž sa niekde stratila v e-mailovej pošte. Nakoniec sme to ako-tak stihli a dievčence sa z materiálov, ktoré sme dostali, stihli pripraviť,“ vysvetľuje výchovná poradkyňa Zuzana Obuchová. Víťazné družstvo chlapcov nemalo a podobná situácia bola aj v reprezentáciách iných škôl. Chlapcov akoby súťaž o prírode nezaujímala. „Dievčatá sa v tomto veku viac učia ako chlapci,“ dodáva Zuzana Obuchová. Krivánska škola stratila iba štyri body.
Žiaci si mohli vyskúšať aj krúžkovanie vtákov
ZVOLEN. Päť sietí roztiahli členovia Ornitologickej spoločnosti Slovenska počas súťaže Spoznaj a chráň vo zvolenskom Arboréte. „Už sme chytili sýkorky, penice, zelienky a na ukážku sme deťom vybrali z búdky aj vrabčeky,“ hovorí Anton Krištín, vedúci Oddelenia ekológie živočíchov Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied vo Zvolene. Podľa neho sa vtáky najlepšie chytajú vtedy keď je zamračené. „Keď svieti slnko, vtáky vidia sieť ako plot a lietajú ponad ňu. Ďalšia vec je, že najlepšie sa chytajú iba do desiatej hodiny. Potom - asi tak do štvrtej vtáky znížia svoju aktivitu,“ dodáva Krištín.
Nesúťažné otázky deti zvládli možno lepšie ako tie súťažné. Popri tom sa veľa dozvedeli o živote vtákov. Chytanie vtáctva nebolo iba tak – pre zábavu. Každý chytený kus dostal od ornitológov svoj krúžok. Krúžkovanie si mohli vyskúšať aj samotní žiaci. Niektoré vtáky chytili dokonca znovu po mesiaci. „Sýkorku sme chytili do tej istej siete. Vieme, že už prvého apríla bola v tom istom teritóriu, aj napriek tomu, že väčšinou nie je teritoriálne zameraná,“ dopĺňa ornitológ Anton Krištín.
Milan Suja
