Pred rokom a pol vytvorili združenie Dar života. So zámerom vzájomne sa podporiť a dodať odvahu iným, ktorých takýto zákrok ešte len čaká. No predovšetkým však chcú hovoriť o význame darcovstva orgánov.
ZVOLEN. V hrudi im bijú cudzie srdcia. Niektorým už niekoľko rokov, niektorým len niekoľko mesiacov. Ich život po transplantácii srdca dostal iný rozmer. A nie sú to len ľudia v seniorskom veku. „Chceme neustále pripomínať, že transplantácie majú zmysel a že zachraňujú životy," povedala predsedníčka združenia Vlasta Pagáčová, ktorá žije s novým srdcom štyri roky.
„Neverila som, keď mi povedali, že jedinou šancou, ako mi zachrániť život, je transplantácia, pretože dovtedy som bola zdravá. Nikdy by som si nepomyslela, že raz budem musieť takýto zákrok podstúpiť. Žiaľ, stalo sa. No keby nám nenašli vhodného darcu, už by sme tu pravdepodobne tiež neboli."
Vladimír Ivan mal podobný osud. Zo zdravého človeka, ktorý dokonca aj športoval, sa zrazu stávala ľudská troska. Keď mu zistili desivú diagnózu, mal štyridsať rokov. Srdce, čakal naň pol roka, mu voperovali pred tromi rokmi. „Človek má pocit, že teraz prežíva druhú mladosť. Predtým som mal problém prejsť po rovine. Zadýchal som sa, keď som vstával z postele, nevládal som už po troch krokoch. V nemocnici v Bratislave som bol tri týždne. Po návrate domov som už na tretí deň začal chodiť na prechádzky."
Transplantácie srdca v histórii a súčasnosti, kliknite
Zatiaľ po rovine popri Hrone, ale po dvoch či troch mesiacoch sa už odvážil aj na Pustý hrad. Vladimír Ivan je Zvolenčan, v združení sú okrem neho ďalší traja Zvolenčania s transplantovaným srdcom a ďalší dvaja z okolia Zvolena. Krátko po operácii vstúpil do Združenia Priaznivcov Pustého hradu. Aj z jeho iniciatívy vznikla myšlienka spoločnej túry členov združenia na Pustý hrad. Hoci už majú nové, zdravé srdcia, svoje sily prepínať, samozrejme nemôžu. Strmý výstup náučným chodníkom preto nahradili o niečo menej náročnou chôdzou po ceste.
