DETVA. Tradičné salaše boli v minulosti neodmysliteľnou súčasťou Podpoľania. Dnes už na lúkach pod majestátnou Poľanou veľa oviec nevidieť. Sú skôr raritou ako samozrejmosťou.
Salaš Zlatý vŕšok má viac ako dvetisíc oviec. „Tu pri strojárňach v Detve máme okolo 850 kusov oviec, ďalšie máme pri Ábelovej,“ hovorí Jozef Zvara.
Ovce
Z dvoch tisícok oviec doja 650. Ráno, na obed aj večer. Všetko ručne. Prácu zvládnu šiesti chlapi. „Ráno začíname už o štvrtej,“ hovorí bača Michal Kiapeš.
Dojenie trvá dve a pol až tri hodiny. Po rannom dojení idú ovce na pašu, rovnako tak po obedňajšom. Večerné dojenie sa začína o šiestej. Ruky valachov a aj baču sú vyťažené po celý deň. „Človek si na to zvykne,“ ledabolo prehodí bača, akoby išlo o ľahkú prácu.
Doja celý rok. „Stádo máme tak rozdelené, že na jeseň, keď sa už jedny prestávajú dojiť, sa nám pred Vianocami kotia druhé ovce. Mlieko máme po celý rok.“
Salaš Zlatý vŕšok predáva svoje výrobky v celom regióne, aj keď nie v obchodnej sieti. Pri salaši je malá mliekareň, ktorá mlieko od oviec hneď spracováva. V regióne sú jedinými, čo svoje mlieko aj spracovávajú. Je to najlepšia cesta, ako ho zhodnotiť. Chlapi od oviec výrobky nerobia, na to je už určený personál mliekarne. „Ešte ten syr by sa dal urobiť, no ďalšie výrobky by sme už z časových dôvodov nestíhali,“ dopĺňa bača.
Vlk
Najväčším nepriateľom oviec je už tradične vlk. Skúsenosti s nimi majú aj na salaši Zlatý vŕšok.
„Vlani nám vlky zabili okolo päťdesiat oviec,“ hovorí Jozef Zvara. Podľa neho na ovce chodila vlčica aj s mladými. „Mala štyri štence. No chodil aj jeden vlk – samotár,“ hovorí bača. Nech valasi, ktorí pri ovciach spávali, robili, čo sa dalo, nedarilo sa im vlky zahnať. „Chlapi už toho mali plné zuby,“ dodáva Jozef Zvara.
Každú strhnutú ovcu museli nahlásiť ochranárom, iba tak si mohli nárokovať preplatenie škôd, ktoré im divá zver spôsobila. „Vždy sa musí čakať na ochranárov, ktorí to musia všetko odfotiť,“ vysvetľuje Zvara. Neďaleko salaša sa pohybujú aj medvede, našťastie, doteraz im dali pokoj. Problémy majú najmä pri Ábelovej, no tiež na lúkach na Kaľamárke. Tam sú priamo v horách, najbližšie obydlia sú aj šesť kilometrov vzdialené.
„Proti vlkom je ťažká obrana. Strieľať sa na ne nemôže, maximálne do vzduchu. A nepomôžu ani psy, tie sa vlkov tiež boja. Pes má pred vlkom väčšinou rešpekt. Ešte keď sú naučené odmalička spolupracovať a dajú sa dokopy, vedia vlka zahnať. Práve vlani sme mali psov pozháňaných z kade-tade, brechali aj jeden do druhého. Teraz je z nich už pevnejšia partia,“ dodáva Zvara.
Vlna
Oproti minulým rokom si chovatelia oviec trochu polepšili pri predaji vlny. Kým vlani sa za vlnu platilo iba dvadsaťtri centov za kilogram, teraz je to päťdesiat centov. „Zrejme sa na trhu objavili noví obchodníci a prebíjajú sa cenami,“ konštatuje Zvara. Ani teraz ale výkupné ceny nepokryjú náklady na strihanie oviec. Z jednej je necelý kilogram vlny a jej strihanie vyjde takmer jedno euro.
