ZVOLEN. Veľké strediskové obce za bývalého režimu nevznikali preto, lebo sa tak rozhodli ich obyvatelia. Tých sa málokedy niekto pýtal. Štátna moc mala svoje zámery a ľudia sa museli prispôsobiť. Po „nežnej“, keď sa už prispôsobovať nemuseli, sa strediskové obce začali väčšinou rozpadať. Menšie sa od väčších osamostatňovali.
Rivalita
Myšlienka väčších administratívnych celkov nie je ani nová a ani úplne zlá. „Predstava bola, že sa budeme postupne spájať s Pliešovciami. Aj naša výstavba bola smerovaná na tento smer,“ hovorí starostka Sásy Ľubica Jergušová. Obce spojené napokon neboli, predstava ostala iba predstavou. Prvé kroky smerujúce k zjednoteniu sa však spustili. Školu ako aj zdravotné stredisko navštevujú obyvatelia Sásy prevažne v Pliešovciach. Napriek tomu Sásania neboli nikdy naklonení myšlienke spojenia so susednou obcou a nielen pre skutočnosť, že administratívnym centrom mali byť práve väčšie Pliešovce. „My sme takí rivali,“ smeje sa starostka Sásy. Rivalita obcí sa ukazovala aj na železničnej stanici. Tá je medzi obcami a názov na nej bol raz Sása – Pliešovce a inokedy zasa naopak Pliešovce – Sása.
Bzovská Lehôtka sa oddelila
Starostka Sásy Ľubica Jergušová v minulosti nikdy nechápala, prečo sa napríklad susedná Bzovská Lehôtka oddelila od Sásy, s ktorou tvorila jeden administratívny celok. „Veď peňazí je málo a v obci, ktorá má niečo nad sto obyvateľov, neostáva takmer nič na rozvoj. Potom som pochopila, že oni to berú inak,“ dodáva Ľubica Jergušová. Sama sa na problém pozerala cez ekonomické hľadisko, to ale nie vždy rozhoduje. „Keď si určia prioritu, je to na nich ako sa s problémom vyrovnajú. V tom je to dobré, potom do práce dajú aj veľa svojej energie. Starostka pripomína bývalé akcie „Z“, na ktorých niektorí zanietení ľudia dokázali odrobiť doslova stovky hodín, len preto, aby mala obec nové zdravotné stredisko, kultúrny dom, či obchod. Obce takýmto spôsobom prišli ako sa hovorí „za lacný peniaz“ k vybaveniu, ktoré väčšinou slúži dodnes.
Kriváň - Korytárky
V postavení menšieho partnera boli aj Korytárky, ktoré v minulosti tvorili jeden celok so susedným Kriváňom. Ani toto spojenectvo po “nežnej” dlho nevydržalo.
„Problémy v spojených obciach vznikali preto, lebo do strediskových obcí obyčajne išlo viac peňazí ako do tých, ktoré k nim boli pričlenené. Preto sa začali oddeľovať. Čas ale ukáže ako ďalej. Náklady na školstvo a celkový chod obce, tie malé už nevedia potiahnuť. Niekedy nemajú ani na spolufinancovanie projektov. A preto si myslím, že práve financie budú hlavným dôvodom spájania sa obcí. Samozrejme za predpoklady, že sa nájde rozumný mechanizmus, aby sa aj do malých obcí potom peniaze dostali. Aj keď úplne spravodlivé riešenie sa asi nedá nájsť,“ dodáva k myšlienke spájania sa obcí starosta Kriváňa Imrich Paľko.
Naopak, starosta Korytárok nevidí dôvod na to, aby sa v súčasnosti obce spájali. „My ako menšia obec sme boli väčšinou ukrátení, samozrejme až na obdobie, kedy bol starostom či predsedom MNV obyvateľ Korytárok. Vtedy sa viac pamätalo aj na našu obec,“ hovorí Ľubomír Straka a dodáva: „Takéto riešenie vidím pri obciach, v ktorých je málo obyvateľov – dvesto, tristo. Vtedy úrad nemôže byť schopný zabezpečiť slušný chod obce.“
Vzrástlo aj sebavedomie ľudí
Prevádzkové náklady malých obcí sa niekedy nedajú pokryť ani z podielových daní. Navyše, ak je prevažná časť obyvateľov v dôchodkovom veku a majú úľavy na dani, je tých peňazí ešte menej.
Korytárkam práve sedemnásť rokov samostatnosti veľmi pomohlo. „Vybudovala sa tu plynofikácia, nová elektrifikácia, verejný rozhlas, opravili sa cesty... A nemôžem nespomenúť teraz už tradičné kultúrne podujatia, ako prehliadky heligonkárov či fujaristov, ktoré to za spoločnej éry neboli. Sebavedomie našich občanov určite vzrástlo. Nebránime sa zlučovaniu pri niektorých kompetenciách, už teraz máme spoločný stavebný úrad,“ vysvetľuje Ľubomír Straka.
Aby ich neprehlasovali
„Je pravda, že máme malý počet obyvateľov a v budúcnosti do úvahy prichádza aj spojenie s inou obcou. V našom prípade by to bolo jedine so susedným Kriváňom,“ hovorí starosta Podkriváňa Jozef Malatinec a dodáva: „Musel by sa ale nájsť taký spôsob fungovania, v ktorom by si aj menšie obce dokázali ustrážiť svoje záujmy.“ Vždy je obava, že väčšia obec, ktorá je aj v zastupiteľstve zastúpená väčším počtom poslancov vždy prehlasuje menšiu časť.
