ZVOLEN. Obyvatelia zvolenského sídliska Západ majú opäť problémy s potkanmi, ktoré im znepríjemňujú život. Hlodavce sa tu vyskytujú už roky aj napriek systematickej a pravidelnej deratizácii. Najnovšie sa na premnožené potkany sťažujú obyvatelia bytovky na Voljanského ulici. „Medzi panelákom a pizzériou behajú potkany veľké ako mačky," hovorí Lenka Sliacka.
Mesto dostalo niekoľko sťažností
Zvolenská radnica spolupracuje s deratizačnou firmou Babolna bio Slovensko, ktorá robí pravidelne kontroly verejných priestranstiev a deratizáciu v meste.
„Spoločnosť robí dvakrát do roka celoplošnú deratizáciu. V prípade potreby, na podnet obyvateľov mesta, požiadame pracovníkov firmy, aby skontrolovali a vyčistili oblasti, kde sa hlodavce premnožili," hovorí vedúca odboru sociálnych vecí mestského úradu Mária Koreňová.
Vo februári oznámili na magistráte takúto situáciu obyvatelia Pražskej cesty a Voljanského ulice.
„Dostali sme niekoľko sťažností. Pracovníci Babolny dali k norám návnady a urobili ostatné opatrenia," dodáva. So sťažnosťami na rozmnožené hlodavce sa na mestský úrad obrátili aj obyvatelia sídliska Zlatý potok.
Potkan zaútočil na muža
Panelák na Voljanského ulici má v susedstve materskú aj základnú školu. Deti, ktoré ich navštevujú, môžu hlodavce ohroziť tak ako obyvateľov tejto časti. „Pozorovala som z balkóna potkana," hovorí Janka Vojtušová.
„Bol ako omámený a nakoniec zostal ležať na chodníku. Niekto ho do rána odpratal. Raz dokonca potkan vyskakoval na suseda, ktorý sa musel brániť metlou."
Hlodavce sa podľa nej rozmnožili aj napriek tomu, že vo vchodoch majú návnady. „Zatepľujú nám bytovku a vchodové dvere sú stále otvorené. Obávame sa, že nám vbehnú dnu. Kým po sídlisku behali mačky, potkanov sme nevideli," konštatuje.
Hlodavce žijú tam, kde majú potravu
„Najväčší problém je ten, že potkany sa počas roka rozmnožia aj šesťkrát. Niektoré mestské časti sú viac zamorené aj pre to, že obyvatelia neudržiavajú poriadok," tvrdí riaditeľ spoločnosti Babolna bio Juraj Agošton.
„Snažíme sa udržať poriadok okolo odpadkových nádob, no prídu bezdomovci a smeti z nich povyťahujú," argumentuje Vojtušová.
„Vieme zistiť stav zamorenia, v letnej sezóne hlavne podľa toho, či hlodavce vychodia v tráve chodníky od svojich nôr. Na rozdiel od iných firiem nástrahu dávame do zeme, do kanalizačných vpustí. Táto metóda deratizácie je najúčinnejšia. V niektorých mestách ju dávajú na povrch, no keď prší, voda ju odplaví," konštatuje Agošton.
"Potkan žije 1,5 metra pod zemou. Na povrch vychádza keď je premnožený, najmä pred západom slnka, kedy si hľadá potravu. Denne jej spotrebuje 100 gramov. Podľa toho, koľko hlodavce z nástrahy zožerú, vieme zistiť stav zamorenia. Takto dokážeme dosiahnuť stav, keď jeden živý potkan pripadne na 10-tisíc obyvateľov," dodal.
