Na súťaž sa prihlásil prvýkrát. Zaujala ho reportáž v televízii o súťaži Robocup. Prihlásil sa a napriek tomu, že bol jediným jednočlenným tímom na súťaži, vyhral vo svojej kategórii celoslovenskú súťaž v stavbe a programovaní robotov Robocup junior 2011, ktorá bola v Sabinove.
ZVOLEN. Konštruovaniu robotov sa nevenoval ani pol roka a dosiahol úspech, na aký niektorí čakajú roky. Šťastie? Áno, aj to patrí k súťaži. Šťastie ale praje pripraveným, takže hovoriť iba o šťastí by bolo priveľmi zjednodušujúce.
„K robotike potrebujete nielen poznatky z konštrukcie a programovania, musíte sa minimálne aspoň orientovať v elektronike,“ hovorí študent druhého ročníka Gymnázia Ľ. Štúra vo Zvolene Ondrej Oravčok. Práve on si súťaž Robocup vyskúšal a hneď ju aj vyhral. A pribudli mu starosti; musí, lepšie povedané, chce, obstáť aj na svetovom podujatí v Istanbule.
S Bystričanmi ako tím
Robocup má tri kategórie: záchranár, futbal robotov a robotický tanec. Ondrej sa prihlásil do kategórie záchranár A. „Obeťou“, ktorú musel zachrániť, bola plechovka. Tú robot vyhľadal a premiestnil na určené miesto. V kategórii záchranár B je „obeťou“ zdroj tepla, podľa ktorého sa aj robot orientuje. V „béčku“ sa najlepšie darilo tímu z Banskej Bystrice, ktorý tiež postúpil do Istanbulu. So Zvolenčanom Ondrejom sa trojica Bystričanov dala dokopy a do Turecka už pôjdu ako jeden tím. Ako jednotlivec by Ondrej na svetovom podujatí ani nemohol štartovať.
Záchranár A
V dvoch miestnostiach je trať, v tretej už nie je nič. Iba plechovka a steny miestnosti. Nároky na orientáciu sa tam preto zvyšujú.
„Môj robot sa orientuje tak, že ide popri stene a skenuje vzdialenosť napravo od seba. Na skenovanie som využil ultrazvukový senzor, ktorý sníma vzdialenosť,“ hovorí Ondrej. Keďže nám fungovanie senzorov nič nehovorí, pridáva vysvetlenie: „Robot má tri výstupné porty pre motory a štyri vstupné pre senzory. Dva, svetelné, sú dole, snímajú čiaru v prvých dvoch miestnostiach. Tretí je tlakový, ten je vpredu a sníma nárazy. Buď o plechovku, stenu alebo prekážku, ktorú musí obchádzať. Štvrtý senzor je ultrazvukový. Je uložený na boku.“
Použité senzory sú komerčné, dodávané od Lega. Na celosvetovú súťaž si už chce Ondrej zaobstarať kvalitnejšie. Na to, aby sa presadili vo svetovej konkurencii, treba predsa len viac.
Robot
Víťazný robot bol sčasti stavebnicou od Lega, ktorú by poskladal možno každý. Ani pre Ondreja Oravčoka to nebol problém, dokonca ani zapojenie senzorov ho až tak veľmi nepotrápilo. Samotné naprogramovanie softvéru, to už ale bola „iná káva“.
„Robot má svoju vlastnú pamäť, vy mu naprogramujete, ktoré motory sa kedy majú krútiť a ako dlho,“ vysvetľuje podrobnosti. Aké jednoduché! Hneď sa do skladania môžeme pustiť. Komerčne sa vraj vyrábajú aj stavebnice, ktoré sú dopredu naprogramované, tie sa na súťažiach ale nepoužívajú. O čom by potom aj taká súťaž bola. Robotické stavebnice od Lega sú najpoužívanejšie a každý nadšenec robotiky vraj začína práve s nimi.
Čiaru stratil
„Čo mi dala súťaž? Úplne iný obzor. Vôbec som nečakal, že vyhrám celoslovenskú súťaž, pretože konkurencia bola veľká. Môj robot bol nakoniec jediným, ktorý prešiel úspešne celú trať,“ dodáva s úsmevom mladý Zvolenčan. Kým všetky tímy mali najväčšie problémy pri záchrane samotnej plechovky, robotovi zo Zvolena sa to podarilo na prvý raz. „Na rozdiel od iných sa mi zasa veľmi nedarilo orientovať sa cez čiaru. Párkrát som ju stratil,“ dopĺňa na vysvetlenie.
Aj keď svojho robota nastavil ešte doma, posledná kalibrácia bola nutná tesne pred súťažou. Stačí, že sa zmenia svetelné podmienky a senzory už nemusia reagovať spoľahlivo. Robot je sám malým počítačom, aj samotné nastavovanie sa robí cez pripojenie na počítač.
Z víťaza bol poštár
Víťaz súťaže robotov je v súčasnosti už rozobratý na súčiastky. Žiadne čestné miesto, kde by naveky ukazoval svoju slávu, sa pre skladačku nenašlo. „U mňa to dlho nikdy nevydrží. Na druhej strane, potreboval som súčiastky na inú stavebnicu. V stredoškolskej odbornej činnosti som mal tému robotické triedenie pošty,“ vysvetľuje Ondrej.
Robota, slovenského šampióna, musel prerobiť na robota – poštára. Ten si musel poradiť s triedením miniatúrnych obálok. Do Istanbulu na Robocup 2011 pôjde ale so starým robotom. Prepracovaným, s novým softvérom, pripraveným na svetovú konkurenciu.
Koľko stojí robot?
„Lego, ktoré som mal doma, to sa ani spočítať nedá. Základný set na robota ma stál vyše tristo eur. Našťastie som si na to našiel sponzora, pretože som veľmi chcel ísť na súťaž. A keď niečo veľmi chcem, tak si cestu nájdem,“ dodáva sebavedome.
Na pobyt v Istanbule, od 5. do 11. júla, potrebuje tiež sponzora. „Zasa som pri tom pôvodnom, už zasa zháňam sponzorov,“ smeje sa. Dobre vie, že bez sponzorov môže na súťaž zabudnúť. Predbežné dohody už má, zatiaľ nič konkrétne.
Druháka na gymnáziu už teraz ovplyvnil samotný úspech na súťaži robotov. „Už pred ňou som bol presvedčený, že sa budem uberať týmto smerom. Určite niečo fyzikálne, matematické, možno robotiku. Pritom je úspešný aj v hudbe. „Boli sme na Schneiderovej Trnave, kde sme ako trio zo Základnej umeleckej školy vo Zvolene získali zlaté medaily,“ dodáva.
