Zrejme najväčšou zbierkou veľkonočných vajíčok z celého sveta sa môže na Slovensku pochváliť Ľudmila Bátorová. Má ich viac ako tisíc. Tradičné aj atypické. Od slovenských výrobcov s klasickou aj modernou technikou, zo zahraničia nezvyčajne zdobené či tvarované. Kraslice zbiera, zároveň ich sama vyrába a získava za ne ocenenia. Je napríklad víťazkou medzinárodného salónu kraslíc v Ríme.
O výrobcoch veľkonočných vajec hovorí, že sú kraslicoví maniaci. Navzájom si svoje výtvory vymieňajú a tiež kupujú. Ako všetci zberatelia. „Taký šialenec, akým som ja, už asi na Slovensku nie je. Neviem o nikom, kto by mal takú veľkú zbierku. Ja však často cestujem a zovšadiaľ si nejaké vajíčko donesiem," hovorí ľudová umelkyňa z Prievidze. „Aj moji známi vedia, že keď cestujú do zahraničia, darčekom, ktorým ma najviac potešia, je vajíčko," dodáva.
Keď obuvník chodí bosý
O zbierke si vedie detailnú evidenciu. Každé vajíčko má svoje číslo a pri ňom údaje o pôvode, výrobcovi, prípadne o cene. Koľko ich má presne, umelkyňa povedať nevedela. „Práve mi pribudli do zbierky nové, tie ešte nemám spočítané, ale vyše tisíc ich mám určite."
Napriek bohatej zbierke by návštevu cez Veľkú noc neohúrila, nemáva žiadnu veľkonočnú výzdobu. „Krajčír chodí nahý, obuvník bosý. Som typickým príkladom tohto porekadla. Vajcia mám doma poukladané v kovových nádobkách. Na dekoráciu nevyužívam ani svoje, ani zo zbierky, pretože na Veľkú noc nikdy nie som doma." Šiesty rok sa cez sviatky zúčastňuje tvorivých dielní v skanzene v Pribiline.
So svetlom či na cukríky
Sumu, akú do zbierky investovala, nepovedala. „Priznávam, neviem. Najdrahšie však boli vajcia z Turecka a z ruského Sankt Peterburgu, každé ma vyšlo v tom čase 5000 korún, približne 165 eur. Turecké je vyrobené z kameňa, zobrazuje brány medzi jednotlivými záhradami sultánskeho paláca. Sanktpeterburské s maľovanou ikonografiou mám dve."
Posledným príspevkom do zbierky bolo vajíčko z olivového dreva, ktoré jej priniesla kamarátka z Izraela. Za cenné považuje zberateľka napríklad aj porcelánové otváracie vajíčko, ktoré si kúpila v bazáre v Taliansku. „Až doma som zistila, že ho vyrobila renomovaná francúzska továreň na porcelán. Nezvyčajný dar som dostala v Taliansku od Peruánca, ktorý tam vyštudoval maliarstvo a dnes tam renovuje kostoly. To, že je umelec, som pochopila hneď, ako mi svoj dar ukázal. Je to úžasný kúsok. Čriepok pštrosieho vajca, asi 10 centimetrov dlhý a päť široký, s výjavom z Kámasútry, zlepený z asi piatich častí. Neskôr mi povedali, že on svoje veci nezvykne rozdávať."
O vajíčku z Číny hovorí ako o extravagantnom; svieti. Vnútro niektorých slúžilo na cukríky. „Takých mám niekoľko plechových, pripomínajú nádoby na sypané čaje z tenkého plechu, no toto sú vajíčka. Alebo veľké porcelánové, tiež je otváracie a tiež v ňom boli cukríky. Rez vajíčka však nie je po otvorení rovný, ale zúbkovaný ako pri bielení natvrdo varených vajec."
Prvotiny vyhodila
Zbierať vajíčka začala umelkyňa pred 22 rokmi, keď ich začala vyrábať. „Nikto ma neučil. To, čo sa naučím sama, má pre mňa väčšiu cenu," hovorí. V detstve varila vajíčka v cibuľových šupkách a žiletkou na škrupine vyškrabovala vzory, no venovať sa tomuto umeniu intenzívne sa začala až v dospelosti. Inšpiráciu čerpala z kníh.
„Začiatky boli ťažké, veľa vajec som pokazila. Zo svojich prvotín nemám doma nič, ale dnes to ľutujem. Povyhadzovala som ich a krajšie som darovala mame. No už som sa s ňou dohodla, že jej ich vymením za novšie."
Umelkyňa ovláda všetky techniky, no zameriava sa hlavne na voskovanie. Hoci ju víťazstvo na medzinárodnom salóne kraslíc v Ríme potešilo, súťaže príliš neuznáva. „Možno keby sa hodnotila každá kategória zvlášť, no tých kategórií je veľa. Navyše, každému sa páči niečo iné," zdôvodňuje.
V Ríme sa prezentovalo desať krajín. „Prekvapilo ma, že chýbali Česi, pretože majú úžasne škrabané vajíčka a krásnu batiku. Prišli Ukrajinci aj Rumuni, ktorí tiež ovládajú takú neskutočne jemnú batiku, akú u nás nikto nerobí. S fantastickými vzormi aj farbami. Upútali ma aj Rusi, ktorí prezentovali klasické drevené vajíčka, maľované pre nich typickými symbolmi oheň, slnko, vzduch. Taliani sa predstavili s voskovanými vajíčkami, no so slovanskými sa nedali porovnať. Nemajú dlhú tradíciu kraslíc, prakticky len začínajú, no na to, že sú ešte len začiatočníci, to až také zlé nebolo."
