Štvrtok, 29. október, 2020 | Meniny má KláraKrížovkyKrížovky

Zvolenčanov dráždi prach a zápach

Za čistejší vzduch na Sekieri bojujú ľudia už roky. Majú pocit, že ich nikto nepočúva a nikto im nechce pomôcť.

(Zdroj: JÁN KROŠLÁK)

ZVOLEN. Sťažnosti obyvateľov zo zvolenských sídlisk Záhonok a Sekier na nekvalitné ovzdušie neustávajú. Sídliská sídlia pri priemyselnej zóne. Okrem prachu na balkónoch, autách aj v bytoch im znepríjemňuje život zápach od splodín, pre ktorý nemôžu vetrať.

Pavel Bízik žije na Sekieri 31 rokov. Hovorí, že jeho manželka má chronický zápal pľúc a on sám sa naň za posledné dva roky liečil trikrát. „Keď prevzal Bučinu Kronospan, situácia nebola zlá, no zhoršila sa v posledných rokoch, zrejme pri rozšírení výroby," konštatuje. Usadený prach z priemyselnej zóny vidieť podľa neho aj vo Zvolenskej Slatine a v Očovej. „Hovoria, že z komína ide len vodná para, no v noci a skoro ráno, najmä cez víkendy, stúpajú z neho mračná čierneho dymu."

Peter Hrabovský je bývalý bučinár, vo fabrike robil vyše tridsať rokov. Viac ako prach ho hnevá silný zápach, podľa neho ho spôsobujú výpary z formaldehydových lepidiel, ktoré sa používajú pri výrobe drevotriesok. Jana Bartíková si myslí, že kompetentní stoja skôr na strane znečisťovateľov ovzdušia ako na strane občanov. „Dokazuje to nečinnosť úradov a ich ľahostajnosť voči tomu, čo dýchame. Sme v slepej uličike. Vždy sa skonštatuje: áno, je to problém, ale neporušuje sa legislatíva." Ondrej Filipiak podotýka, „keby prehovorili súčasní bučinári, ale boja sa. Totalita je späť", a ukazuje nám novú skládku štiepky v blízkosti panelákov.

Skládka štiepky

Na tú upozorňuje aj konateľ spoločnosti Bučina DDD Antonín Juříček. Hovorí, že Bučina Zvolen, a. s., začala po trištvrte roku odstávky prevádzkovať rekonštruovanú tepláreň a jej súčasťou je skládka dreva vzdialená od najbližších obytných domov asi dvesto metrov. „Ide o niekoľkonásobne väčšie plochy, ako boli povolené. Skládky sú nespevnené, neohradené, plné suchých jemných drevných sortimentov (kôra, piliny, drevný prach), ktoré pri nakladaní na autá víria prach. Povrch skládky nikto nepolieva vodou."

Dodáva, „je nepochopiteľné, ako stavebný úrad mesta Zvolen mohol povoliť skládku v tesnej blízkosti sídliska bez toho, aby informoval obvodný úrad životného prostredia a bez posúdenia iného vplyvu na životné prostredie."
Juříček pripomína, že od roku 2003, keď prevzala prevádzky pôvodnej Bučiny nadnárodná spoločnosť Kronospan, znížili celkové emisie o viac ako 50 percent oproti predchádzajúcemu stavu.

„Podnik dlhodobo spĺňa všetky limity týkajúce sa životného prostredia, súvisiace s odpadmi, odpadovými vodami či ovzduším, ktoré stanovuje slovenská legislatíva. Hodnoty PM 10 a 2.5 boli na hydrometeorologickej stanici Sekier od začiatku jej inštalácie až do konca februára v rámci limitov." Zároveň podotýka, že nie je možné stanoviť, či drevný prach veľkosti PM 10 a 2.5 je zo závodu Bučina DDD, od teplárne Bučina Zvolen či Zvolenskej teplárne, ktorá taktiež seká a spaľuje drevnú biomasu.

Drevný zápach

„Výrazný podiel na prašnosti na priľahlých sídliskách majú aj cesty. Cez zimu sa nečistia a keď na jar fúkne vietor, zdvihne sa z nich mrak prachu," hovorí Vladimír Orság z Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene.

Zvolenská teplárenská sa na prašnosti podľa neho nepodieľa. „Má vysoký komín a rozptylové možnosti vo veľkej výške. Bučina DDD má síce nižší komín, ale viditeľný prach by sa neprejavil v bezprostrednej blízkosti. Určite nemá podiel za nános na vodnej hladine priehrady ani balkónoch a autách na Záhonku."

Bučine DDD možno jednoznačne pripísať zápach, ktorý dráždi ľudí. Orság dodáva, že jeho intenzitu cítiť na sídlisku podľa smeru vetra. „Pri technologickom sušení drevotriesky sa uvoľňuje vodná para aj živice v dreve. Zápach z nich sa dostáva s vodnou parou do ovzdušia. Pri súčasnej technológii sa nedá odstrániť, záleží, ako fúka vietor. Občas sa stane, že im vodná para strhne aj najdrobnejšie častice zo spaľovania. Vtedy vidieť za bielym mrakom asi meter – dva široký tmavší odtieň. Ľudia potom majú dojem, že prašnosť pochádza od nich, ale nie je to tak."

Názorové rozpory

V žiadosti o stavebné povolenie sa investor o drvení odpadu nezmienil.

Koncom marca urobil Obvodný úrad životného prostredia vo Zvolene spolu s Inšpekciou životného prostredia v Banskej Bystrici kontrolu v obidvoch podnikoch Bučiny; v Bučine Zvolen, a. s., a v Bučine DDD, ktorá patrí Kronospanu. Reagoval tak na stále väčší počet sťažností obyvateľov tamojších sídlisk.

„Zistili sme nedostatky, ktoré pramenia z nedodržania legislatívneho postupu,“ hovorí prednosta úradu životného prostredia Ondrej Ďurčík. Ide o sklad biomasy Bučiny Real, ktorá je podľa prednostu umiestnená nevhodne, v blízkosti obytnej zóny. „Na skládku zvážajú rôzny odpad, vyradený nábytok či drevotriesky, ktorý tam následne technologicky upravujú drvením na biomasu. Keď je suchšia klíma, stačí vánok a skladovaná biomasa sa rozvíri.“

Stavebné povolenie na otvorený sklad štiepky vydal Stavebný úrad vo Zvolene v decembri 2008. Obvodný úrad životného prostredia hovorí, že ho vydali bez vyjadrenia orgánu štátnej správy, zameraného na ochranu ovzdušia. O skládke sa dozvedeli len prednedávnom od nespokojných obyvateľov sídliska.

Vedúci stavebného úradu na mestskom úrade Ján Šutý toto tvrdenie odmieta. „Medzi podklady stavebného povolenia patrili aj záväzné stanoviská úradu životného prostredia, konkrétne z úsekov odpadového hospodárstva a štátnej vodnej správy. Stavebnému úradu ich v auguste 2008 predložila Bučina Real spolu so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia. „Úrad sme navyše v zmysle legislatívy upozornili na začatie stavebného konania, úrad ho prevzal v novembri 2008. Ani vtedy sme zo správa ochrany ovzdušia nič nedostali. V takom prípade sa to považuje za súhlas,“ dodáva Šutý.

Ďurčík oponuje, že pôvodná žiadosť Bučiny Real sa týkala len povolenia skladovania biomasy a nie jej technologickej úpravy vo forme drvenia, a k tej správa ochrany ovzdušia nemala dôvod vyjadriť sa.

(moj)
Lispuch: Je úsmevné, že za prašnosť môžeme my

O vyjadrenie k skladu biomasy sme požiadali aj Bučinu Zvolen, a. s. Komentár generálneho riaditeľa Petra Lispucha uverejňujeme v plnom znení.

Nebudem zachádzať do podrobností, ale obyvatelia Sekiera sa sťažujú na prašnosť už roky s pravidelnosťou rovnajúcou sa fázam mesiaca, myslím tým lunu. Je až úsmevné, že prašnosť produkujeme my, keď naša biomasa má vlhkosť na úrovni 40 % a viac. Ako môže voda lietať, to zatiaľ ľudstvo ešte nevynašlo, samozrejme, okrem niektorých obyvateľov Sekiera :-) Mimochodom, keby si to dali patentovať, zarobili by také prachy, že by sa mohli presťahovať na zvolenské Beverly Hills, ba čo to vravím, najmenej na tie skutočné americké.

Producenta prachu treba hľadať niekde inde; len tak mimochodom, v neveľkej vzdialenosti od nás sú dvaja ďalší producenti štiepky s produkciou najmenej 30-krát (!) vyššou ako je tá naša. Ale: Napriek uvedeným skutočnostiam si uvedomujeme, že pozeračom Šeherezád, telenoviel, panelákov, super-strašiakov, pardon super-starov a farebných záhradných nemocníc elementárna fyzika, ako napríklad to, že voda je ťažšia ako vzduch a preto nemôže lietať, ťažko niečo hovorí a keď im to povie niekto povedzme vzdelanejší, považujú ho v lepšom prípade za mudrlanta, skôr však za bezcitného podnikateľa podvodníka, ktorý ich chce odrbať. Prepáčte za tento nespisovný výraz, aj počítač ho podčervenil, ale slang nepustí.

Takže áno, boli tu zástupcovia životného prostredia, správali sa veľmi korektne, i keď jednoznačne, prekontrolovali všetko, podrobne sa oboznámili s realitou a nariadili nám viacero opatrení, ktoré sme, samozrejme, akceptovali a ktoré budeme v najbližšom období aj realizovať, presne podľa podmienok stanovených obvodným úradom životného prostredia.

Mimochodom, viete, koľko metánu produkujú skládky komunálneho odpadu na Slovensku ročne? Že čo sa týka metánu, je najmenej 10-krát škodlivejší ako CO2? Že v Európskej únii sú na tom, čo sa týka nakladania a prípadného ekologického využitia komunálnych odpadov, horšie už len Rumuni? Viete, koľko síry púšťa do ovzdušia ten krásny dominantný komín? Prečo to je dnes v poriadku a po roku 2016 už nebude? Žeby naše nošteky dovtedy tak spanšteli? Svätá prostota. Lebo jej patrí kráľovstvo nebeské.

(moj)

wtskl.jpg

Skládku štiepky delí od panelákov na Záhonku len rieka Slatina.

Ktorá fabrika najviac znečisťuje ovzdušie, sa zo súčasných meraní určiť nedá

Občianska iniciatíva za čistý vzduch na Sekieri, ktorá má svoju stránku aj na Facebooku, ziniciovala pred dvoma rokmi petíciu. Ministerstvo životného prostredia v nej žiadala o komplexné meranie emisií v ovzduší a o analýzu zdravotného stavu ľudí. Odpovede sa nedočkala.

Zistili sme
  • Plochu so skladom biomasy užíva Bučina Zvolen, a. s., na základe zmluvného vzťahu s vlastníkom pozemku, ktorým je Bučina Real, a. s.
  • Stavebný úrad Zvolen (konkrétne je to odbor stavebnej správy na mestskom úrade) povolil stavbu ako dočasnú, kým sa nezačne rekonštrukcia štátnej cesty I/50.
  • Bučina Real užíva plochu v rozpore so zákonom, stavebný úrad ešte nevydal kolaudačné rozhodnutie. Bučina oň zatiaľ nepožiadala. „Ak niekto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, dopúšťa sa správneho deliktu, za ktorý stavebný úrad ukladá sankčný postih ako jeden z nástrojov zabezpečiť nápravu existujúceho stavu,“ konštatoval vedúci stavebného úradu Ján Šutý. Možnú sankciu nekonkretizoval.

Ekológ Daniel Lešinský z občianskeho združenia Cepta (Centrum pre trvalo udržateľné alternatívny) a tiež člen občianskej iniciatívy za čistý vzduch na Sekieri hovorí, že prach usadený na autách či na okenných parapetoch, teda ten, ktorý možno ho zotrieť, nie je taký škodlivý ako jemnejší prach, ktorý voľným okom nevidieť.

„Ide o prachové častice PM2,5 a PM10. Sú to podstatne menšie čiastočky, ktoré dýchame, ale nevykašleme. Nezachytia sa na slizniciach dýchacích orgánov, ale prejdú do pľúcnych komôr a dostanú sa do krvi, ktorú zahusťujú a spôsobujú infarkty."

Až 5800 ľudí ročne umiera na Slovensku predčasne, dodáva Lešinský. Dôvodom je znečistené ovzdušie prachovými čiastočkami PM10. Zvyšujú riziko chronických dýchacích problémov, astmy, alergií či rakoviny pľúc.

Legislatíva

Fakty
  • Hodnoty prachových častíc sa uvádzajú v µg/m3 (mikrogramoch na meter kubický).
  • Odporúčané hodnoty Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2005 sú na hranici 25 μg/m3 za 24 hodín pre PM2.5 a 25 μg/m3 za 24 hodín pre PM10.
  • Slovensko má do svojej legislatívy zapracovať tieto hodnoty od roku 2016.
  • Súčasťou PM 10 sú tiež ešte menšie častice PM2.5, stav obidvoch meria ústav na monitorovacej stanici na Sekieri samostatne. V PM10 tvoria zhruba 60 – 70 percent.

Koncentrácie častíc PM2.5 a PM10 zo stanice umiestnenej na Sekieri monitoruje Slovenský hydrometeorologický ústav. Priemerné hodinové koncentrácie zverejňuje v grafe na svojej webovej stránke. Niekedy sa vyšplhajú na viac ako 90 a dokonca aj na 140 mikrogramov na meter kubický.

Brusel hovorí, že PM10 nemôžu mať pri dennom priemere viac ako 50 mikrogramov 35 dní do roka. Pri hodinových prekročeniach teda nejde o porušenie, to prichádza až po tom, ak je hodnota nad 50 mikrogramov na konci dňa. Priemerné denné merania však ústav ani nikto iný nezverejňuje, tie si aktivisti vypočítavajú sami z hodinových hodnôt. Napríklad 10. marca mali PM10 hodnotu 71,41 a PM2.5 62,66 mikrogramov.

Slovensku hrozí za prekročené limity pokuta

Viacero monitorovacích staníc na Slovensku už limit 50 mikrogramov najviac 35 dní do roka podľa Lešinského prekročilo ku koncu marca. „Dokazuje to, v akej situácii je Slovensko," konštatuje.

Európska komisia chce dosiahnuť dodržiavanie hranice pre PM10 v členských krajinách únie aj pod hrozbou pokuty. „Slovensku hrozí, že už v júni bude platiť pokutu 750-tisíc eur a plus 50-tisíc eur každý deň za prekročenie limitov. Štúdie Európskej komisie totiž hovoria, že opatrenia na zníženie emisií sú niekoľkonásobne lacnejšie ako náklady na zdravotnú starostlivosť na práceneschopnosť ľudí v dôsledku nekvalitného ovzdušia."

Traja producenti

Kto je v priemyselnej zóne Sekiera zodpovedný za najväčšie koncentrácie tuhých častíc PM10 a PM2.5, nie je podľa Lešinského možné súčasnými meraniami zistiť. To isté tvrdí aj konateľ Bučiny DDD Antonín Juříček.

V oblasti sú traja hlavní znečisťovatelia ovzdušia; okrem Kronospanu je to Zvolenská teplárenská a tiež Bučina Zvolen, ktorá sa z drevospracujúceho sektoru preorientovala na energetický a jej podnikateľskou aktivitou je predovšetkým výroba tepelnej a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie. A tiež niekoľko menších zdrojov.

Lešinský však pripomína, „nie je to nemožné". Určiť firmu, ktorá najviac zanáša ovzdušie nebezpečnými látkami, sa dá doplnením komplexnejším monitorovaním údajov. Cepta na ne zháňa financie, uvítala by aj pomoc mesta.
„Nie je to vysoká suma. Monitorovacie zariadenie by nemalo stáť viac ako 1000 eur. Na analýzu vzorky, robia ich certifikované inštitúty v zahraničí, by malo stačiť zhruba 500 eur. Pre mestský rozpočet je to zanedbateľná cifra. Len musí byť vôľa kompetentných povedať: áno, kvalita ovzdušia nás trápi."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  9. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  10. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  1. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  4. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  5. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  8. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 34 793
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 23 186
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 443
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 19 087
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 14 128
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 267
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 112
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 11 820
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 372
  10. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 532
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Srdciar Mahdalík otvorene o svojej kariére, odmenách za titul, ale aj vážnom zranení

Legendárna zvolenská „dvadsiatka“ v úprimnom rozhovore pre týždenník MY.

Kamil Mahdalík

Lesníci ukončili rekonštrukciu budovy na Sokolskej

Rekonštrukčné práce si vyžiadali viac ako 1,8 milióna eur.

Budova NLC po rekonštrukcii.

Štátne kúpele v Dudinciach zatvorili

Vedenie štátneho podniku sa rozhodlo zatvoriť celé liečebné zariadenie.

LD Diamant.
Technická univerzita vo Zvolene.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce.

V Martine bude obyvateľov testovať 50 odberových tímov

Mesto Martin zverejnilo zoznam odberových miest.

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Zoznam odberných miest v liptovských mestách

Pozrite si, na akých miestach sa bude konať celoplošné testovanie v liptovských mestách.

Už ste čítali?