ZVOLEN. Obyvatelia sídliska Balkán sa búria proti sťahovaniu neprispôsobivých Rómov do ich lokality. Svoje obavy vyjadrili v petícii, ktorú v pondelok minulý týždeň poslali primátorovi mesta.
Najväčšie obavy majú z toho, že radnica do zrekonštruovaných bytov v hronských kasárňach nasťahuje Rómov aj z iných okolitých obcí a z Košíc.
Sťahovanie Rómov z Košíc
Sídliskom Balkán sa šíria šokujúce informácie o sťahovaní Rómov zo Zvolenskej Slatiny a z Košíc do tejto zvolenskej lokality. Zvesti sú celkom konkrétne. Rómske rodiny by sa mali nasťahovať do bytov v bývalých Hronských kasárňach a do Belákovho domu.
„Tieto informácie sú nepravdivé,“ hovorí prednosta zvolenského mestského úradu Stanislav Jalakša. „Primátor nikdy nerokoval so žiadnym starostom alebo primátorom v bližšom alebo širšom okolí, alebo kdekoľvek na Slovensku o možnosti ubytovania pre túto skupinu obyvateľstva. O tejto otázke ani s nikým rokovať v budúcnosti neplánuje,“ dodáva.
Na margo Belákovho domu povedal, že radnica tu plánuje vybudovať multifunkčné komunitné centrum, ktoré bude poskytovať služby obyvateľom Zvolena. V objekte budú mať zázemie pracovníci mesta v oblasti sociálnych služieb, ako sú terénni sociálni pracovníci. „Komunitné centrum bude poskytovať vzdelávacie aktivity a poradenstvo všetkým skupinám obyvateľov, aby sa lepšie dokázali uplatniť na trhu práce. Miesto tu bude mať i dočasné krízové bývanie pre týrané matky s deťmi, prípadne osamelých rodičov v núdzi. Priestor máme záujem zrekonštruovať za pomoci fondov Európskej únie, na čo máme spracovaný projekt. Momentálne čakáme na vyhlásenie relevantnej výzvy,“ upresnil Jalakša.
Bytovka pri Slatine
Petíciu, ktorú obyvatelia Balkánu doručili mestu, podpísalo 330 ľudí. Obsahuje tri základné body. Signatári nesúhlasia, aby mesto investovalo peniaze do opravy zničenej bytovky pri Slatine, pretože jej obyvatelia si byty odkúpili do osobného vlastníctva. „Nech si opravy zničeného majetku hradia z vlastných prostriedkov, ako aj ostatní majitelia bytov,“ píšu obyvatelia sídliska.
Prednosta mestského úradu Stanislav Jalakša im dáva za pravdu a dodáva, že mestský úrad zo zákona nemôže investovať do cudzieho majetku. „Ani v budúcnosti neplánujeme v tejto bytovke rekonštrukčné investície, nakoľko rešpektujeme vlastnícke vzťahy a povinnosti z nich vyplývajúce,“ dodáva.
Byty v Hronských kasárňach
Magistrát zrekonštruoval v bývalých Hronských kasárňach bytovku, v ktorej sú byty nižšieho štandardu. Tie už aj odovzdal do užívania. A práve noví nájomníci sa obyvateľom sídliska nepozdávajú. „Pred dvoma rokmi poslanci obyvateľom sídliska sľúbili, že do týchto bytov mesto nebude sťahovať len Rómov, ale že v nich budú ubytované sociálne slabšie rodiny. Doteraz, okrem jednej rodiny, sú tam nasťahovaní len Rómovia. Nechceme, aby sa zo sídliska Balkán stal druhý Luník IX,“ konštatujú v petícii.
„Mesto nemôže vylúčiť spomedzi uchádzačov o byty žiadnu skupinu obyvateľstva napríklad na základe pohlavia, vzdelania alebo etnika, ak spĺňa podmienky pridelenia bytu stanovené všeobecným záväzným nariadením mesta. Išlo by o diskrimináciu, ktorú nedovoľuje zákon,“ poznamenáva Jalakša.
Mesto s nájomníkmi tejto bytovky uzatvorilo nájomné zmluvy len na jeden rok, čo mu dáva možnosť vypovedať ich v prípade, že by neplatili nájomné, alebo by byty devastovali. V súčasnosti, podľa prednostu, eviduje mesto 1300 žiadostí o nájomné byty. Žiadatelia, ktorí splnia stanovené podmienky, dostanú byty bežného štandardu v bývalých Hronských kasárňach.
„Máme už za sebou jeden projekt rekonštrukcie objektu na byty nižšieho štandardu, a to na Sokolskej ulici. V tejto bytovke je rôzna skladba nájomníkov a rovnako sa aj obyvatelia tejto lokality obávali zlého vývoja. Môžeme skonštatovať, že tieto obavy sa nenaplnili a všetci nájomníci si riadne plnia svoje povinnosti,“ argumentuje prednosta mestského úradu.
Záhradkárska oblasť
Záhradkári a obyvatelia Balkánu žiadajú v petícii radnicu, aby vyzvala majiteľa pozemku, na ktorom sú záhradky, aby dal odstrániť chatrče, ktoré si tu Rómovia stavajú. „Záhradkári za prenájom tejto pôdy riadne platia, no nemôžu ju využívať. Pozemky opúšťajú, pretože im mizne úroda a oblasť je čoraz viac devastovaná,“ odôvodňujú svoju žiadosť.
Pri riešení tohto problému bude musieť mesto spolupracovať s vlastníkom pôdy. V prvom rade bude musieť zistiť, aký zámer má s touto lokalitou. Územný plán mesta ju totiž nedefinuje ako záhradkársku oblasť.
