SLIAČ. História Sliača je bohatá a siaha do 2. až 1. tisícročia pred našim letopočtom. Svedčia o tom archeologické nálezy v lokalite Horné zeme, ktoré dokazujú osídlenie dnešného mesta. Jedná sa tiež o jedno z najvyšších osídlení Slovanov na Pohroní.
Históriu začali písať v 12. storočí osady Hájniky a Rybáre, zlúčením ktorých v roku 1959 vznikol Sliač. Vhodné podmienky na osídlenie už v praveku poskytovali úrodné terasy rieky s imundačnými nivami v nadmorskej výške 300 metrov nad morom. Obce prežili ničivý turecký vpád v prvej polovici 13. storočia. Tvorili spolu s inými sídlami vo Zvolenskej a Pliešovskej kotline sieť starých služobníckych osád, ktorých pôvod siahal do predveľkomoravského obdobia. Majú teda súvislú kontinuitu, ktorú odovzdali Sliaču.
Rybáre sa rozvíjali ako osada patriaca za feudalizmu zvolenskému panstvu. Ich väčší rozvoj nastal v rokoch 1657, kedy o výstavbe v tejto časti rozhodla župa. V roku 1780 dal zemepán Esterházy postaviť prvé budovy pre panské, mešťanské a sedliacke kúpele, ako základ a predzvesť ďalšie rozvoja. Boli to uzdravujúce pramene, ktoré od prvej zmienky roku 1244 šírili dobré zvesti o prinavracaní zdravia v blízkom a vzdialenom okolí. Dnes sú známe pri liečení srdca a ciev.
Osada Hájniky pochádza z obdobia ranného feudalizmu z roku 1250, kedy bola osadou strážcov zvolenských kráľovských lesov. V roku 1263 sa spomína ako terra eclesie sv. Nicolai, podľa kostola sv. Mikuláša postaveného v tomto roku. Hájniky patrili až do zrušenia poddanstva hradnému panstvu vo Zvolene. Výnimku tvorili pozemky zemianskej rodiny Bezeghovcov. Hájniky prešli mnohými ťažkými obdobiami počas nájazdu Turkov. Obyvatelia začiatkom 20. storočia boli známi ako dobrí hrnčiari a kupci s obilím.
Sliač sa od svojho vzniku v roku 1959 rozrástol, zmodernizoval, stúpol počet jeho obyvateľov. Začínajú sa napĺňať vízie a perspektívy – byť súčasťou regiónu, ktorý svojimi danosťami, liečivými prameňmi, bohatou históriou má perspektívu stať sa vyhľadávaným turistickým a kultúrno-spoločenským miestom.
Udelením štatútu mesta v roku 1969 sa začala v dejinách mesta nová etapa intenzívneho rozvoja. Z tohto hľadiska treba pozitívne hodnotiť najmä obdobie ostatných desaťročí, kedy sa v meste vytvárajú podmienky na rozvoj individuálnej a komplexnej bytovej výstavby.
Súčasný Sliač už nie je ako ho poznáme z historických dokumentov, alebo ako si ho pamätajú skôr narodení obyvatelia a pamätníci. Má modernejšie podoby, ale aj problémy, ktoré prináša súčasná doba.
V meste, jeho častiach Hájniky, Rybáre, v kúpeľoch a Sampore žije 5048 ľudí. V posledných rokoch v meste dobudovali kanalizačnú sieť a začali riešiť bytovú situáciu vytvorením podmienok na výstavbu vyše 100 rodinných domov a 92 bytov v bytových domoch, postavili domy smútku v miestnej časti Sampor a v Rybároch, kompletne zrekonštruovali Základnú školu A. Sládkoviča, materskú školu, základnú umeleckú školu. Mesto zrekonštruovalo časť miestnych komunikácií, verejné osvetlenie, mestský rozhlas, mestské kultúrne stredisko.
Tak ako iné mestá na Slovensku, aj Sliač má svoje problémy. Pred predstaviteľmi mesta stojí komplex úloh dotýkajúcich sa životného prostredia, skrášľovania, údržby zelene a úloh v sociálnej oblasti. Zámerom mesta je postaviť pobytový stacionár pre starších ľudí.
V štádiu príprav je revitalizácia centrálnej mestskej zóny, niektorých dôležitých komunikácií a príprava územia pre výstavbu rodinných domov v súlade s územným plánom. Ďalšie možnosti športového vyžitia a oddychu umožní nové multifunkčné ihrisko a pripravuje sa detský športový areál v objekte základnej školy. V spolupráci s VUC B. Bystrica a Mestom Zvolen tiež cyklotrasa Rodinná cestička medzi Zvolenom a Banskou Bystricou.
Toto je podmienené finančnými zdrojmi jednak vlastnými, ale aj z rôznych dostupných fondov a dotácií, o ktoré sa mesto prostredníctvo projektov uchádza.
