Na Juhoamerickej vlne s cestovateľom Michalom Knitlom

Keď cestoval po Európe, býval väčšinou na privátoch u študentov, v Južnej Amerike ale navštívil viac ako šesťdesiat domácností.

Preniesť sa ďaleko, veľmi ďaleko... Až do juhoamerickej Patagónie. Cestou sa môžem zastaviť v Uruguaji, Bolívii alebo Argentíne. Chcem spoznať ľudí tak vzdialených nielen kilometrami, ale aj mentalitou a spôsobom života. To očakávam a nemýlim sa, keď otváram knihu Michala Knitla Na juhoamerickej vlne; knihu cestovateľa, ktorého som stretol v Detve. Na besede v knižnici, kde osadenstvo tvorí pár dôchodcov a niekoľko študentov, je komorná atmosféra. Škoda, veď svoju pätnásťmesačnú cestu nám Michal priblížil nielen rozprávaním, ale aj bohatou fotodokumentáciou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

knitl_490.jpg

Cestovateľ na besede v Detve. FOTO: MILAN SUJA

Na začiatku

„Všetko sa začalo v San Diegu, v Spojených štátoch amerických, kam som sa dostal s kamarátom v rámci programu Work and Travel počas letných prázdnin po druhom ročníku na univerzite. Nasledujúce leto som urobil dva výlety po Európe a začal som chodiť na akcie organizované mládežníckou organizáciou Plusko,“ hovorí Michal Knitl.

Nasledovalo štúdium v Portugalsku, stopovanie za kampaň Eurizons naprieč Európou, deväť mesiacov práce s mládežou vo Fínsku a cestovanie domov cez Nórsko. Po ukončení univerzity sa stal snowboardovým inštruktorom a po sezóne išiel navštíviť „rodinu“ do Fínska. Počas návštevy mu schválili projekt Európskej dobrovoľníckej služby do Uruguaja, a tak sa začala púť po Južnej Amerike.

SkryťVypnúť reklamu

Ako dobrovoľník pôsobil vyše pol roka na šiestich rôznych miestach. Prvé tri mesiace pracoval cez projekt Európskej dobrovoľníckej služby s mládežou z chudobných rodín v hlavnom mesta Uruguaja, Montevideu. „V Čile som pomáhal dva týždne okolo domu neďaleko Melipeuca a tri týždne u Matea, ktorý sa rozhodol žiť na samote v jednom odľahlom fjorde v Patagónii,“ vysvetľuje Michal. Práve pobyt u svojrázneho Matea ho inšpiroval k napísaniu knihy. „Ostal som tam asi osem dní sám. Mateo odišiel, pretože si každé tri mesiace potreboval obnovovať víza. Za ten čas má človek dosť času pre seba a svoje myšlienky,“ dodáva mladý cestovateľ.

Po návrate do Uruguaja si našiel stáž cez študentskú organizáciu AIESEC v oblasti manažmentu ľudských zdrojov v Santa Marii, najjužnejšom štáte Brazílie. „Dva dni som pomáhal s výstavbou chrámov z rákosia na ostrovčeku na jazere Titicaca pre mníchov Hare Krišna. Poslednou a zároveň najsrdcovejšou zastávkou bolo pomáhanie ľudom v komunite Villa Alcira neďaleko bolívijského pralesa, kde ľudia žijú nádherný pokojný život. O mieste som sa dozvedel iba náhodou,“ vysvetľuje.

SkryťVypnúť reklamu

Učarovali mu ľudia a príroda

„Do Uruguaja som išiel s túžbou ostať ešte niekoľko mesiacov po skončení projektu. Nikdy by som si nepomyslel, že ostanem tak dlho. Učarovali mi nielen ľudia, ale aj príroda. Po odchode z Uruguaja som išiel do Patagónie. Z plánovaných dvoch mesiacov bolo odrazu päť. Aj to som sa v závere ponáhľal. Vždy zelené lesy, jazerá, ľadovce, štíty, útesy, soľná púšť, vulkány a niekoľko desiatok kilometrov dlhé túry ma oslovili tak silno, že som stanoval vyše štyroch mesiacov,“ pokračuje v rozprávaní Michal.

Pár mesiacov pobudol aj v mestách a dedinách. Poväčšine stretával členov Couchsurfingu a Hospitalityclubu. „Vďaka týmto organizáciám som mal možnosť stretnúť ľudí domácich, ľudí otvorených, ľudí, ktorí mi ukázali, ako sa v ich krajine žije a čo robia v bežnom živote,“ hovorí.

Čo je vlastne couchsurfing?

Ide o medzinárodnú sieť dobrovoľníkov, ktorí zadarmo ponúkajú cestovateľom priestor na ubytovanie počas zahraničných pobytov. Couchsurfing najčastejšie využívajú študenti s obmedzeným rozpočtom cestujúci do ďalekých destinácií.

Michal si bez „gaučovania“ cestovanie nevie predstaviť, dokonca si ho pochvaľuje, pretože takýto systém dáva cestovateľovi ďaleko viac možností na spoznanie novej krajiny. „Domáci vám často povedia o miestach, na ktoré by sa bežný turista vôbec nedostal,“ hovorí.

Keď cestoval po Európe, býval väčšinou na privátoch u študentov, v Južnej Amerike ale navštívil viac ako šesťdesiat domácností.

Kniha

„Kým vyšla kniha trvalo jedenásť mesiacov. Bolo to náročnejšie ako som čakal. V podstate som ani nerozmýšľal, čo to všetko obnáša,“ vysvetľuje putovanie k vlastnej knihe. Viac ako polovicu nákladov na knihu mu napokon hradili rodičia, zvyšok mal od sponzorov. „Jedna možnosť je, že si to človek vydá sám, druhou je nájsť si vydavateľstvo,“ dopĺňa.

Texty si pripravoval priebežne. Jednoduché poznámky si zapisoval raz za jeden až dva týždne. „Boli stručné, žiadne dlhé zápisky,“ vysvetľuje a dodáva: „Až u Matea mi napadla myšlienka na knihu. Najprv som si povedal, že uverejním iba fotografie, potom som dostal nápad spojiť to so svojimi zážitkami. Veď dnes už fotografuje každý.“

Michal Knitl počas svojho putovania navštívil Uruguaj, Argentínu, Čile, Brazíliu, Paraguaj, Bolíviu, Peru a Ekvádor. Viac ako turistické destinácie ho zaujímala príroda a ľudia.

knitl1_490.jpg

V Národnom parku Huerquehue, v Čile.

knitl2_490.jpg

Vulkán Osorno, Národný park Vicente Peres Rosales, Čile.

knitl3_490.jpg

Zelený les na úpetí vulkánu Osorno.

knitl5_490.jpg

Los Torres, Národný park Torres del Paine, Čile.

knitl4_490.jpg

Fitz Roy - jedna z najťažších stien pre horolezcov na svete. Národný park Los Glaciares, Argentína. FOTO: MICHAL KNITL

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Zvolen

Komerčné články

  1. Čo bude toto leto in?
  2. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  3. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  4. Kam smerujú peniaze bohatých?
  5. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  7. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  8. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  1. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  2. Čo bude toto leto in?
  3. Najkrajšie letné túry, cyklotrasy, jazerá a pamiatky v Rakúsku
  4. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie
  5. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú
  6. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum
  7. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  8. Kam smerujú peniaze bohatých?
  1. „Dracula“ z Banskej Bystrice. K športu sa dostal z recesie 8 789
  2. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 8 471
  3. Kam smerujú peniaze bohatých? 4 470
  4. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 3 637
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad 3 499
  6. Starý? Tučný? Exot? Pod červenou strechou sa nálepky nedávajú 3 385
  7. V Košiciach vzniká nové digitálne epicentrum 3 263
  8. Crème de la Crème štartuje už čoskoro 1 989
  1. Peter Slamenik: Černák
  2. František Kukura: Vízia upadnutia Slovenska do bezvýznamnosti
  3. Ján Chomík: Blázni
  4. Jozef Foltýn: Netanjahu je vojnový zločinec, terorista a fašista v jednej osobe
  5. Anna Miľanová: Myslím, mladí ľudia myslia kriticky, ale sú nepochopení, neakceptovaní
  6. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  7. Jaroslav Furman: Ospravedlnenie
  8. Patrik Benčík: Denník advokáta: 6x rozvod manželstva sui generis (svojho druhu)
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 27 664
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 146
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 352
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 251
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 796
  6. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 7 167
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 6 971
  8. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 6 087
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Peter Slamenik: Černák
  2. František Kukura: Vízia upadnutia Slovenska do bezvýznamnosti
  3. Ján Chomík: Blázni
  4. Jozef Foltýn: Netanjahu je vojnový zločinec, terorista a fašista v jednej osobe
  5. Anna Miľanová: Myslím, mladí ľudia myslia kriticky, ale sú nepochopení, neakceptovaní
  6. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  7. Jaroslav Furman: Ospravedlnenie
  8. Patrik Benčík: Denník advokáta: 6x rozvod manželstva sui generis (svojho druhu)
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 27 664
  2. Viktor Pamula: Slovenský zväz ľadovej hanby 17 146
  3. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 9 352
  4. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť? 8 251
  5. Ivan Čáni: Pobavený Fico ako nevinné batoľa. 7 796
  6. Natália Milanová: Nové záchody na ministerstve kultúry smrdia. Poriadne smrdia. 7 167
  7. Branko Štefanatný: Hráči z KHL nie, Šatan nie! 6 971
  8. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 6 087
  1. Marian Nanias: X (Röntgenové) lúče, alebo Gama žiarenie? Aký je rozdiel...
  2. Marcel Rebro: Nebezpečný terorista s valaškou a mierumilovný rasista so samopalom
  3. Anna Brawne: Pán minister, to naše zdravotníctvo som už zachránila ja, preto je najvyšší čas, aby ste zo seba prestali robiť šaša!
  4. Roman Kebísek: Štefánikova priateľka Weissová o ňom: Je to dobyvateľ
  5. Radko Mačuha: Fico je kráľ politickej džungle.
  6. INESS: Energetická pomoc – adresnosť v nedohľadne
  7. Věra Tepličková: "I napriek tomu, že ste žena, buďte slušná."
  8. Radko Mačuha: Šmejdi" sa menia. Predražené hrnce nahradili politikou.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu