Menu Jozef patrí v kalendári 19. marec. Pochádza z hebrejského Jóséph - pridávajúci, bude pridávať, pokračovať. Hoci dnes nepatrí k módnym menám, v minulosti, najmä od čias panovania rakúskeho cisára Jozefa II. (1780 - 1790), bolo na našom území veľmi rozšírené. Svedčia o tom mená mnohých predstaviteľov slovenského národného obrodenia.
Známy je napríklad židovský patriarcha Jozef, Abrahámov pravnuk, ktorého závistliví bratia predali do egyptského otroctva. Vďaka daru vykladať sny zachránil Egypt a okolité krajiny pred hladomorom počas siedmich neúrodných
rokov.
V katolíckej cirkvi však patrí väčšia úcta svätému Jozefovi - manželovi Panny Márie a pestúnovi Ježiša Krista. Pochádzal z rodu kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no neskôr sa za prácou presťahoval do Nazaretu, kde sa živil ako tesár. Zasnúbil sa s Máriou, ktorá sa stala matkou Božieho syna. Jozefovi Boh zveril úlohu živiteľa a ochrancu Svätej rodiny.
Dôležitú rolu zohral najmä pri ceste do Betlehema na sčítanie ľudu, kde sa Ježiš narodil, a pri následnom úteku do Egypta pred Herodesovým prenasledovaním. Asi o dva roky ho Boží anjel vyzval vrátiť sa do Izraela. Zomrel ešte pred Ježišovým verejným vystúpením. Keďže pri jeho smrteľnej posteli stála Božia Matka a Boží Syn, vzývajú ho veriaci ako patróna dobrej smrti. Zároveň je patrónom robotníkov.
V 12. až 13. storočí, keď si novozaložené rehole zvolili svätého Jozefa za svojho patróna, začala sa jeho úcta šíriť vo väčšom rozsahu. Jeho veľkými ctiteľmi boli napríklad svätý Bernard, svätý František z Assisi, po nich karmelitáni, františkáni a dominikáni a neskôr svätá Terézia z Avily. K sviatku svätého Jozefa - 19. marca - pridal pápež Pius XII. v polovici 20. storočia sviatok Jozefa robotníka - 1. mája.
V ľudových porekadlách sa meno Jozef spája najmä so začiatkom jari: Na Jozefa si vtáčatá na ľupčianskom jarmoku pesničky kupujú alebo Na Jozefa ide vdovicin pluh zo dvora.
