Občianske združenie Priaznivci Pustého hradu odovzdalo časť zo zisku, presne 1660 eur, zo svojho prvého Rytierskeho plesu zvolenskej samospráve. Týmto počinom, ako konštatuje podpredseda združenia Jaroslav Stehlík, chcú vyprovokovať ďalších nadšencov histórie a Pustého hradu k tomu, aby prispeli k dokončeniu výskumu cisterny, s ktorou začal zosnulý archeológ Václav Hanuliak. Združeniu sa nepáči, že ako sa výskum presunul na dolnú časť hradu, horná zostáva bez povšimnutia.
Vedúci archeologického výskumu Ján Beljak zo Slovenskej akadémie vied považuje cisternu z hľadiska archeologických nálezov za perlu hornej lokality. Aj preto, hovorí, jej ďalší výskum nie je jednoduchý a vyžaduje kvalitnú prípravu.
Z Horného hradu ste sa presunuli na Dolný. Považujete výskum na Hornom hrade za ukončený? Niektorí to tvrdia.
- Horný hrad skúmali archeológovia intenzívne osemnásť rokov. Zostali na ňom nepreskúmané plochy, ale teraz je viac nezodpovedaných otázok okolo Dolného hradu, preto je výskum tematicky orientovaný naň. Pred dvoma rokmi sme ešte len hádali, ktorá časť hradu je staršia a ktorá mladšia. Dnes vieme, že pravdepodobne boli postavené súčasne. Následný výskum tento predpoklad potvrdí alebo prinesie nové informácie. Navyše, nevyhnutne sa muselo stabilizovať juhovýchodné nárožie veže Dolného hradu, ktorej hrozilo zrútenie. Hornú časť hradu však určite nenechávame bez povšimnutia. Zodpovedne a s rešpektom pristupujeme k obidvom jeho častiam. Ešte vlani sme na hrebeni skúmali terasu tzv. Dončovho hradu. V súčasnosti pomáhame Mestu Zvolen, vlastníkovi pamiatky, s prípravou projektov, ktoré riešia záchranu donjonu na Dolnom hrade, cisterny na Hornom hrade a zároveň aj opravy porúch muriva, ktoré vznikli v architektúre obnovovanej od roku 1992.
Cisterna potrebuje podľa združenia nevyhnutne záchranné práce. Prečo sa odkladajú?
- Cisterna je z hľadiska archeologických nálezov perlou Horného hradu. Na Dolnom hrade vykopávame klasické kultúrne vrstvy, archeologické nálezy sú na ňom štandardné a štandardnými metódami sme ich schopní ošetriť a zdokumentovať. V cisterne sú špecifické archeologické nálezy, ktoré môžeme rýchlym a nepremysleným výskumom zničiť. Možno v nej nájsť vzácne veci z každodenného života stredovekého človeka, aké sa inde na hrade nezachovali, pretože v bežnej pôde sa rozložia. Organický materiál, ako sú drevené, kožené či textilné predmety. Vďaka vode v nej, ktorá síce komplikuje výskum, ale zmiešaná s hlinou vytvorila pôdnu konzistenciu s predpokladmi na zachovanie organických nálezov. Už výskum doktora Hanuliaka ukázal, že sa v jej spodnej časti nachádzajú celé nádoby. Preto treba ďalší výskum robiť rozvážne a s dobrým tímom špecialistov.
Prirovnal by som to k odkrývaniu kniežacej hrobky v Poprade, ktorú pred piatimi rokmi skúmal medzinárodný tím odborníkov. Vrátane konzervátorov, ktorí vedeli, ako pri vyberaní organických nálezov zabrániť chemickým reakciám. Hneď po vybratí putovali do nemeckého Schleswigu, kde sú špecializované laboratóriá, ktoré dokážu zvládnuť spracovanie takéhoto unikátneho nálezového fondu. Nejde len o vykopanie zeminy z cisterny. Kým sa do nej pustíme, musíme mať vypracovaný projekt aj na stabilizáciu muriva po jej odkrytí. Je to zložitý a náročný výskum finančne a aj z hľadiska technickej a odbornej pripravenosti. Bez dotácií z európskych či iných fondov ho nezvládneme. Nechceme, aby sa stalo to, čo v paláci na tzv. Dončovom hrade, kde sa omietky prekryli provizórnymi strieškami. Čas ukázal, že to nie je účinné riešenie, a aj po tejto zime opadávajú.
Odkryté murivo cisterny sa neustále poškodzuje. Ako dlho dokáže odolávať klimatickým podmienkam?
- Murivo poškodzuje zamŕzanie vody v nej, preto ju Mesto Zvolen dáva dvakrát ročne odčerpávať. Keby sme cisternu ešte prehĺbili, poškodili by sa ďalšie, ešte nezničené vrstvy omietok. Za pol roka sa vytvorí meter vysoká hladina a zatiaľ nevieme, či je to iba zrážková voda, alebo aj voda, ktorá steká zo svahov. V tom nám môže pomôcť odborník, ktorý sa vyzná v odvodňovaní stavieb. Akonáhle sa začne ktorýkoľvek hrad zachraňovať, obnovovať, práve takýto odborník by mal zanalyzovať, kadiaľ sa dá zrážková voda odvádzať. Aby po zrekonštruovaní pamiatky nedochádzalo podmytím k jej deštrukcii. S Mestom Zvolen a špecialistami na túto problematiku hľadáme spôsob, ako cisternu zastrešiť a ochrániť pred zrážkovou vodou. V takom prípade sa omietka viac poškodzovať nebude.
Viete, aká je cisterna hlboká?
- Za šesť sezón odkryl tím Dr. Hanuliaka takmer osem metrov. Z toho však iba najnižšia polmetrová vrstva nebola preskúmaná už v rokoch 1889-1890, keď tu kopali Leustách a Thomka. Koľko metrov zostáva do dna, to nevieme. Boli úvahy zistiť hĺbku nejakou šachtou, no hmota, ktorá v nej je, nie je klasická zemina, ktorá je súdržná. Je to bahnitá, tekutá hlina, v ktorej sa nachádzajú opracované kamenné kvádre s rozmermi 60 x 40 x 30 centimetrov, a bol by veľký problém zafixovať steny pažením. Išlo by tam o životy. Hádanku by nám mohol pomôcť vyriešiť geofyzikálny výskum pomocou georadaru, ktorý pomocou vĺn odrážajúcich sa od podložia vie približne určiť, v akej hĺbke sa to podložie nachádza.
Jej rozmery však už poznáte. Viete, či ju naši predkovia využívali aj na pitnú vodu?
- Pôdorys má rozmery 6,7 krát 6,8 metra. Cisterna vysekaná do kameňa bola obložená tehlami a zvnútra maltovým poťahom, ktorý má izolačné vlastnosti a je funkčný aj dnes. Už vtedy vedeli, ako zabrániť prepúšťaniu vody. Zaujímavé je tiež odvádzanie vody zo striech paláca a jeho prístavieb. Keďže tie objekty patrili medzi najväčšie na Hornom hrade, mali sedlové a pultové strechy, ktoré vytvárali obrovskú záchytnú plochu pre zrážkovú vodu. Koncom deväťdesiatych rokov odkryli hlinené potrubie, ktoré je v stene západnej prístavby paláca. Ústi do kamenného lievika priamo v miestnosti. V ňom mali ešte čistú pitnú vodu. Následne kamenným šikmým potrubím vodu zvádzali do cisterny. Voda z nej slúžila ako úžitková. Je to krásny príklad premysleného uvažovania stredovekých staviteľov.
Pohľad na Dončov hrad s cisternou zhora. Foto: Ján Beljak (Archeologický ústav SAV Nitra)
