VÍGĽAŠ. Výhodná zemepisná poloha a dobrá dopravná dostupnosť územia vo Vígľaši v okrese Detva sa premietli aj do územného plánu obce a jeho doplnkov. Ten vytvára vhodné podmienky pre ďalší rozvoj územia.
V troch bytových zónach sú vytvorené predpoklady pre rozvoj bytovej výstavby a v dvoch častiach územia - Nad Bachtárom a na Brezinách - sú vyhradené územia pre investorov.
Technickú infraštruktúru v priemyselnom parku Nad Bachtárom skolaudovali v roku 2008. "Práve v čase, keď začala pôsobiť na náš život hospodárska kríza, ktorá zabrzdila aktivity investorov. Doznievanie krízy však dáva nádej na postupné získavanie vhodných investorov a tým zlepšenie podmienok zamestnanosti obyvateľov," hovorí starosta obce Róbert Záchenský.
"Novozvolená obecná samospráva sa bude v najbližšom období sústreďovať na získanie investorov do priemyselného parku. Znamená to aj na vytvorenie podmienok na zlepšenie zamestnanosti či na vytvorenie podmienok pre začatie individuálnej bytovej výstavby v rámci s územným plánom vo vytvorených bytových zónach."
Zároveň sa chce obec zamerať na získanie zdrojov z eurofondov na zlepšenie technickej vybavenosti zastavaného územia aj s ohľadom na očakávané sprevádzkovanie zámku Vígľaš. "Jeho prevádzka prispeje k objaveniu Podpoľania pre turizmus," dodáva starosta. Zámok má byť zrekonštruovaný do konca roku 2012. Vznikne z neho unikátne zariadenie hotelového typu so všetkými službami pre potenciálnych klientov.
Vígľaš patrí v regióne Podpoľania k najstarším osídleným územiam. Už v polovici 13. storočia na území dnešného „Kostoliska" pri Pstruši sídlili križiacki rytieri, ktorí tu mali svoje kanoníctvo a kapitulu. Oni sa pričinili aj o založenie hradiska v priestore dnešnej dominanty obce, ktorým je zámok vybudovaný na sklonku 14. storočia. Zámok a panstvo k nemu patriace bolo kráľovským majetkom až do roku 1690, keď majetok odkúpila zvolenská vetva Esterházyovcov. V roku 1869 kúpil panstvo Peter Almáši so spoločníkom Kiss-Fleschom. V roku 1905 sa stal novým vlastníkom arcivojvoda Ferdinand Habsburg, prezývaný Herceg. V tej dobe mal veľkostatok rozlohu 24 190 ha. Do vlastníctva československého štátu prešiel veľkostatok 10. 8. 1919. Štátnym majetkom bol do októbra 1998, keď boli hospodárske dvory Pstruša, Hájniková, Slatinský dvor, Želobudza a Kocaň v rámci transformácie sprivatizované a poľnohospodárske pozemky zostali vo vlastníctve štátu v správe Slovenského pozemkového fondu.
