DETVA. Keď sa pred rokom a pol otváralo v Detve Servisné centrum, išlo o zavŕšenie dlhého procesu, na konci ktorého bolo viac ako pol milióna eur. Peniaze poskytli Nóri, presnejšie nórsky finančný mechanizmus a boli určené na financovanie chodu centra. To pre obce vypracovávalo projekty, veľmi veľa projektov, za ktorými sú ďalšie peniaze pre celý región.
„Len za minulý rok sme pre našich sedemnásť obcí pripravili 122 projektov. Samospráva nemá také administratívne a odborné kapacity, aby to zvládla sama a našim cieľom bolo zmierniť závislosť obcí od komerčných firiem. Tie projekty, ktoré boli zatiaľ schválené priniesli do regiónu 650 tisíc eur na miestny a regionálny rozvoj v Podpoľaní. Okrem projektov sme pomáhali so strategickými štúdiami ako sú plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, povodňové štúdie, tých sme stihli 17 a popri tom sme pomohli s implementáciou 26 projektov a iných aktivít, napríklad vedieme jedinečnú databázu grantových výziev pre región. “ predstavila prácu centra riaditeľka Jana Kunická.
V samotnom Servisnom centre postupne našlo prácu sedemnásť ľudí, z toho 12 projektových manažérov, ktorí mali príležitosť sa zaškoliť a nazbierať skúsenosti a sú pre región prínosom.
Peniaze mali prichádzať z grantov
Peniaze od Nórov sú vyčerpané a v tejto dobe by už malo centrum prechádzať na samofinancovanie. Skutočnosť je ale tejto predstave na míle vzdialená. „V celkovom pláne sa uvažovalo, že väčšina zdrojov – osemdesiat percent, bude pochádzať z grantov. Minulý rok bolo minimum výziev, v ktorých sme mohli získať prostriedky pre chod Centra, navyše čas medzi podaním žiadosti a rozhodnutím o jej možnej podpore je dlhý. Stále pripravujeme žiadosti, no zatiaľ bez odozvy,“ dodala riaditeľka. Dvadsať percent malo byť dofinancovaných komerčnou činnosťou centra a príspevkom samosprávy, ktorý nemal byť vyšší ako desať percent. Teraz ale hrozí, že na samosprávu padne celá ťarcha financovania centra.
Servisné centrum nemá právnu subjektivitu, je výkonnou zložkou Koordinačného združenia miest a obcí mikroregiónu Podpoľanie.
Noví starostovia
„Keď sa tento projekt uvádzal do života, boli iné očakávania a aj iné prísľuby, no žiaľ, realita je úplne iná. Postupne od projektu odskakovali partneri, ktorí ho mali podporovať po ukončení financovania cez nórsky finančný mechanizmus. Či už išlo o podobné združenia z Čiech alebo Walesu. Kríza postihla všetkých, spolupráca uviazla na plytčine a každý sa orientuje viacmenej na seba. Medzinárodné partnerstvá sa nezrodili. Podobne na tom bola domáca scéna, na ktorej sa tiež menili podmienky,“ vysvetľuje predseda Koordinačného združenie miest a obcí mikroregiónu Podpoľania Jozef Výbošťok.
V združení je osem nových starostov a zároveň aj nových pohľadov na riešenie situácie. Niektorí sa nevedie alebo nechcú stotožniť s rozhodnutiami svojich predchodcov, ktorí predtým o projekte rozhodovali. Peňazí je málo, obce horko ťažko pokryjú nevyhnutné náklady. A hrozba ďalšieho financovania centra ich znervózňuje.
Skončia v marci?
„Musíme myslieť aj na to, že išlo o pilotný projekt, takýto typ organizácie inde na Slovensku neexistuje. Jeho úlohou bolo vyskúšať či to vôbec má zmysel. Prax za posledného poldruha roka ukázala, že práca, ktorú sme urobili, bola naozaj potrebná. Na druhej strane realita prostredia ukazuje, že šance na udržateľnosť organizácie v tejto veľkosti a v tomto regióne nie sú veľké,“ dodala riaditeľka centra.
Termín nepustí, do 31. marca sa o Servisnom centre musí rozhodnúť. „V marci budeme mať ešte dve stretnutia. Jedným bude záverečná konferencia a na ďalšom si musíme povedať ako ideme postupovať ďalej,“ povedal J. Výbošťok. Koordinačné združenie musí zabezpečiť fungovanie centra na päť rokov. Aj Jozef Výbošťok priznal, že v súčasnej podobe centrum asi nebude pokračovať. Je zbytočne veľké.
Čo sa zmení? „Počet zamestnancov sa zrejme zredukuje. Bude to vyplývať z aktuálnej potreby obcí, projektoví manažéri už možno nebudú zamestnaní na plný úväzok, ale ich zavolajú vtedy, keď ich budú potrebovať,“ doplnila Jana Kunická. Centrum má podľa nej v súčasnosti podaných desať žiadostí o grant. Každý jeden z nich môže zaplatiť náklady na jedného manažéra.
„Posielali sme tiež žiadosť na zaradenie do siete regionálnych rozvojových agentúr. Keby nám ju schválili, tak by sme prostredníctvom technickej pomoci z eurofondov mali zaplatených troch zamestnancov. To by bola dobrá pomoc na začiatok činnosti bez nórskych zdrojov,“ povedala riaditeľka centra a dodala: „Každý deň prináša nové odpovede a budúcnosť je veľkou výzvou pre región, či sa podarí udržať kapacity, ktoré tento projekt pomohol vybudovať.“
