Názov kapely Sebechlebskí hudci prevzala generácia muzikantov po roku 1970 od inej sebechlebskej skupiny, ktorá na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia hrala v dedine a jej okolí popove tanečné šlágre.
SEBECHLEBY. Obec Sebechleby azda nič viac nepribližuje novým generáciám Slovákov, ako povesť a televízny film Jozefa Zachara s rovnomenným názvom, podľa ktorého miestni muzikanti zachránili z tureckého zajatia krásnu kapitánovu ženu. V dedine však už desaťročia funguje aj kapela Sebechlebskí hudci.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
"Prvá zmienka o hudobnej skupine v našej obci pochádza z roku 1896," hovorí Štefan Štímel, ešte donedávna vedúci kapely Sebechlebskí hudci. "Tá skupina bola založená na dychoch a všetci ich vtedy volali Turneli," podotýka. Skupina existovala do druhej svetovej vojny, niektorí z jej členov dokonca vo vojne aj zahynuli.
Dychovku obnovil v roku 1950 Michal Kemp, miestny gazda so vzťahom k hudbe. "Na nástroje im vtedy prispela cirkev," spomína Štímel.
Paradoxom je, že názov kapely Sebechlebskí hudci prevzala generácia muzikantov po roku 1970 od inej sebechlebskej skupiny, ktorá na prelome 60. a 70. rokoch uplynulého storočia hrala v dedine a jej okolí popove tanečné šlágre.
"Táto kapela zmenila v tom čase názov a začala účinkovať v Dudinciach pre kúpeľných hostí a nás ako dychovú hudbu zobralo pod patronát tunajšie poľnohospodárske družstvo," pokračuje ďalej pamätník. Názov Sebechlebskí hudci tak akosi mimovoľne prešiel k nim.
Sám Štímel hrá v kapele, ktorá vlani oslávila 60. výročie znovuzaloženia, od roku 1962. Keď do nej nastúpil, mal iba 13 rokov. Od roku 1979 vedie aj kroniku Sebechlebských hudcov. Podľa jej záznamov sa v nej za 60 rokov vystriedalo 65 ľudí. Kapela od roku 1979 účinkovala na 2041 podujatiach a 891 pohreboch. V súčasnosti má 15 členov, dve speváčky a jedného speváka.
"Zaujímavosťou je, že v kapele hrá päť otcov s piatimi synmi a už aj s jedným vnukom," uzatvára rozhovor stále aktívny hráč na krídlovku.
