DETVA. Projekt povrchovej ťažby zlata a jeho úpravy kyanidovým lúhovaním na Bielom vrchu pri Detve môže naraziť. Povolenie na ťažbu ešte ťažobná spoločnosť nemá a nebude ľahké ho získať.
Územný plán Banskobystrického samosprávneho kraja v regulatíve určuje, ako sa majú poslanci správať pri povoľovaní ťažby nerastov. Píše sa v ňom, že majú „podporovať len takú ťažbu nerastov, ktorá nepoužíva technológiu kyanidového lúhovania“.
Vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja si necháva otvorené zadné dvere.
Župa ešte uvidí
Hovorca Peter Hajnala konštatoval, že v regulatíve je slovo podporovať, a nie vylúčiť. „Prijali sme množstvo uznesení, ale nič neberiem ako dogmu. Dôležité sú jednoznačné záruky. Ak budú, potom sa dá všetko prehodnotiť,“ hovorí župan Vladimír Maňka.
Štúdie ťažobnej spoločnosti EMED Slovakia ukázali, že ložisko má dostatok zlata, aby začali ťažiť. Biely vrch s 26 tonami vyťažiteľného zlata za desať rokov odborníci označujú za najperspektívnejšiu lokalitu. Konateľ EMEDu Demetrios Constantinides predpokladá, že ak všetko pôjde dobre, ťažiť by mohli v roku 2015.
Hlboký kráter
Pri ťažbe s kyanidovým lúhovaním vznikne asi 180 metrov hlboký kráter s rozmermi 600krát 500 metrov. Zlatá baňa môže naraziť aj na nesúhlas okolitých obcí. Akákoľvek ťažba je podmienená súhlasom poslancov regio〜nálnej samosprávy aj obcí, ktorých sa týka.
Ján Ľalík, starosta Dúbrav, do ktorej katastra má baňa zasiahnuť, a poslanci dostali prvé informácie od ťažiarskej spoločnosti. Šesť zo siedmich poslancov sa pozerá na vec skôr negatívne, hovorí starosta.
Detviansky magistrát zdôrazňuje pri posudzovaní projektu ekologické aspekty, ale primátor Ján Šufliarsky pripustil, že ekonomická stránka projektu je zaujímavá. Baňa by mala zamestnať 200 ľudí priamo a ďalších 600 nepriamo.
