Vyrastala na Uňatíne, pracovala v Čechách a nakoniec našla svoj domov v dedinke Ladzany. Jej život bol plný práce, no zábavu si vždy vychutnala. Margita Karáseková odkrýva svoje spomienky na tradície, na ktoré sa vraj nedá zabudnúť.
Ako ste sa zabávali?
- Robievali sa zábavy, majálesy, hrali sme aj ochotnícke divadlo. Bolo to dosť náročné, museli sme chodiť na skúšky a doma bolo vždy roboty dosť. Moja mama sa hnevala, že stále len niekde lietam a doma nič nepomôžem.
Aké fašiangové tradície ste udržiavali?
- To sa narobilo pampúchov, okrem toho sa upieklo všeličo sladké a mládenci s muzikou chodili po domoch od jedného konca dediny po druhý a vytancovali všetky ženy v dome. Spievali sa veselé pesničky a kde mali dievku, zobrali ju so sebou a šli do ďalšieho domu. Sprievod sa pomaly rozrastal a keď prišiel k poslednému domu, všetci sa pobrali do školy, lebo vtedy ešte nebol kultúrny dom, a tam bola dedinská zábava. Najtypickejším jedlom bola u nás praženica s klobásou, ktorá sa jedla, už keď celá dedina bola na zábave. Keď chodil sprievod, odmenou za vykrútenie bol štamperlík alebo víno a pampúchy. Tých sa napieklo neúrekom a ponúkali ich v každom dome.
Chodili ste aj v maskách?
- Od výmyslu sveta. Raz pre mňa niekto prišiel, ani som nevedela, kto to je. Nakoniec som zistila, že to bola žena. Bol veľký problém rozpoznať, kto je pod maskou.
Aké boli vtedajšie zábavy?
- Tie boli len o ľudovkách. Vždy hrala živá muzika. Počas sprievodu nám ľudia kadečo dali, napríklad vajcia, peniaze, klobásu či slaninu a z toho sa potom robila večera pre všetkých. Z peňazí sme vyplatili muzikantov a tancovalo sa do rána. Bol to spôsob života, preto sa vždy takmer do nohy zúčastnili na každej zábave. Dokonca aj mamy chodili na zábavy. Sedeli vnútri a dávali pozor na dcéry.
Chýbajú vám tieto tradície dnes?
- Vtedy bol svet krajší, veselší. Keď bola napríklad svadba, išla sa na ňu pozrieť celá dedina. Obzerali nevestu a priali jej veľa šťastia. Máloktorá dievka sa totiž vydala mimo dediny. Patrilo sa, aby bol ženích z tej istej dediny ako nevesta. Je dobré, že mládež obnovuje aspoň niektoré tradície, ale nepáči sa mi, keď všetko ničia, akonáhle si vypijú. U nás mládenca nikto nevidel opitého, len jediný raz, keď ich odvádzali na vojnu. Vtedy sa v jednom dome všetci zišli a tam bola hostina, kde sa s nimi lúčili rodičia. Jeden chlapec si vypil trochu viac. Prišla preňho mama s palicou a kým neprišla domov, tak ho ňou bila. Ani na zábavách sa veľa nepilo, každý len tancoval, vedel sa zabávať bez pijatiky.
Autor: Andrea Janovská
