Zvolenská tepláreň predávala emisie nevýhodnejšie ako ktorákoľvek iná zo šiestich štátnych teplární. Bývalý šéf Július Jankovský sa vzdal miesta v predstavenstve.
ZVOLEN. Emisie za štvrtinové ceny a v obrovskom množstve. Takéto šafárenie s majetkom štátu v rokoch 2008 a 2009 ide na aj vrub Zvolenskej teplárenskej.
Bývalý šéf teplárne sa vzdal Július Jankovský, ktorý za Ficovej vlády viedol Zvolenskú teplárenskú, sa vzdal svojho súčasného miesta v predstavenstve len pár hodín po tom, ako mu SME oznámilo, že ide o predajoch napísať článok.
„V piatok večer (28. februára, pozn. red.) mi pán Jankovský poslal e-mailom abdikáciu na funkciu člena predstavenstva," potvrdila šéfka Výkonného výboru Fondu národného majetku Anna Bubeníková (SDKÚ). Povedala, že pokiaľ by sa miesta nevzdal sám, fond by ho pre emisie odvolal.
Jankovský viedol tepláreň už za druhej Dzurindovej vlády ako nominant SDKÚ. Potom si ho „osvojilo" nové vedenie FNM a firmu viedol ako člen predstavenstva, ktoré ovládali nominanti HZDS. Predsedom predstavenstva bol v tom čase okresný predseda HZDS v Trenčíne Pavol Krištof, ktorý bol zároveň podpredsedom Výkonného výboru FNM.
Ukazoval na slotovcov Bývalý riaditeľ a už bývalý člen predstavenstva Jankovský v odpovedi SME ukázal prstom na SNS. „Ministerstvo životného prostredia ústretovo pridelilo aj Zvolenskej teplárenskej v rámci národného alokačného plánu NAPII väčšie množstvo emisných kvót ako v predchádzajúcom alokačnom období s tým, že zároveň odporučilo spôsob ich predaja, ktorý spoločnosť akceptovala." Ministerstvo vtedy riadili nominanti šéfa SNS Jána Slotu.
Zvolen bol najhorší ZVOLEN Ako predávali
rok 2008: predali o 3,9 milióna eur lacnejšie, než boli priemerné ceny, rok 2009: predali o 1,04 milióna eur lacnejšie, než boli vtedy priemerné ceny. Zarábali dve firmy
WMJ Company kupovala emisné povolenky na 228-tisíc ton po 6,04 eura za tonu; v tom čase bola trhová cena 24,31 eura za tonu; KP Consulting kúpila takmer 110-tisíc ton emisií za tri eurá a 2,75 eura za tonu; trhová cena bola 11,51 eura a o tri mesiace neskôr 12,97 eura za tonu.
Zvolenská tepláreň predávala emisie nevýhodnejšie ako ktorákoľvek iná zo šiestich štátnych teplární. Rozdiel medzi ich predajnými cenami a priemerným trhovými cenami od júla 2008 až do apríla 2009 bol obrovský. Ich skutočná hodnota mohla byť v tom čase o 75 až 78 percent vyššia.
Tepláreň vo Zvolene predala medzi rokmi 2008 a súčasnosťou vyše 537-tisíc ton povoleniek na skleníkové plyny. Zarobila na nich 4,6 milióna eur. Pokiaľ by predávali za priemerné trhové ceny, zarobili by o päť miliónov eur viac.
Zarábali iba dvaja Tri štvrtiny emisií zo Zvolena kúpili dve bratislavské firmy. WMJ company a KP Consulting. Prvá z firiem kúpila v jeden deň 21. júla 2008 228-tisíc ton po 6,04 eura za tonu. Pokiaľ by povolenky dokázala predať v ten istý deň za priemernú trhovú cenu 24,31 eura, zarobila by vyše 4,1 milióna eur (vtedy 123 miliónov korún).
WMJ kupovala emisie aj od zvyšných dvoch teplární, ktoré na emisiách prerábali – od Trnavskej a Žilinskej teplárenskej. Obidve ovládala Slotova SNS. V priemere išlo ani nie o polovičné než trhové ceny.
Zvolenskej teplárni po voľbách zmenili vedenie. Namiesto Jankovského prišiel Juraj Králik, ktorý za Ficovej vlády ako nominant SNS riadil tepláreň v Žiline. Králika na nové miesto nominovala SaS.
Keď SME napísalo, že Žilinčania predali za Králika emisné povolenky po 11 eur, hoci ich cena na trhu mohla byť až 24 eur, šéf SaS Richard Sulík dal Králika po telefonáte s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ) zo Zvolena odvolať.
Trnavská tepláreň ovládaná SNS predala WMJ začiatkom roka 2008 60-tisíc ton povoleniek za jeden cent za tonu. O mesiac pritom trhová cena povoleniek bola vyše 20 eur za tonu. Nebol to však jediný nevýhodný predaj, ktorý firma uskutočnila.
Július Jankovský: Nerozhodoval som sám
Július Jankovský sa vzdal miesta sám. Nečakal, kým ho odvolá fond. Na niekoľko otázok nám pre zaneprázdnenosť odpovedal e-mailom.
Denník SME napísal, že ak by tepláreň predala emisie za priemerné trhové ceny, zarobila by o päť miliónov eur viac. Prečo ich tepláreň predávala pod cenu? Kto o takomto nevýhodnom predaji rozhodol? Nepovažujete dnes svoje rozhodnutie za chybu?
- Začnem od konca. Rozhodovacia právomoc generálneho riaditeľa v zmysle štatútu predstavenstva bola do 34-tisíc eur a počas môjho takmer 6-ročného pôsobenia som ju v plnej miere nikdy nevyužil. V zmysle stanov spoločnosti transakcie v hodnote nad 830-tisíc eur sa považujú za významné a podliehajú schváleniu v dozornej rade spoločnosti. Orgány spoločnosti zvážili možné alternatívy. Bolo totiž reálne, že pôvodne navrhované množstvo emisií bude nepostačujúce, a prijali riešenie najvýhodnejšie pre spoločnosť. Zmluvy na uvedené predaje riadne prešli schvaľovacím procesom, v rámci ktorého boli schválené predstavenstvom a dozornou radou spoločnosti. Prijatá alternatíva umožnila predaj emisií, výnos z ktorého bol zahrnutý nielen vo finančných plánoch spoločnosti, ale aj v kalkulácii cien tepla. Bez týchto príjmov by dnes konsolidovaná firma čelila existenčným finančným problémom.
Vzdali ste sa miesta v predstavenstve Zvolenskej teplárenskej krátko po prepuknutí aféry s predajom emisií hlboko pod trhovú cenu. Súvisí vaša abdikácia s medializáciou prípadu? Abdikácie z takýchto postov nie sú totiž na Slovensku bežnou praxou.
- Vyššie uvedené argumenty by sa mohli považovať za ospravedlnenie, ale riaditeľ aj tak nesie najväčšiu zodpovednosť, preto som sa rozhodol vzdať funkcie člena predstavenstva.
Po transformácii Zvolenskej teplárenskej v roku 2002 firma vykazovala každý rok stratu. Až v roku 2008 mala vyrovnaný výsledok a o rok neskôr už aj zisk vo výške 260-tisíc eur. Bolo to vďaka zvýšeným kvótam na predaj emisií?
- Príjmy z predaja umožnili dosiahnuť uvedené výsledky a udržať vo Zvolene konkurencieschopnú cenu tepla pre obyvateľov.
(moj), foto: (sita)
