Publikum beznádejne vypredaného hľadiska zvolenského divadla si po dva večery doslova vychutnávalo vystúpenie Catherine Gallagher's Irish Dance Experience.
ZVOLEN. Chatherine, sólová tanečníčka, podala excelentný výkon s nohami v neustavičnom pohybe takmer dve hodiny s úžasnou ľahkosťou. Aj ona si vystúpenie užívala. Žiadny náznak sústredenosti, žiadna únava či napätie v tvári. Tvrdenie, že tancuje od srdca, určite nie je v jej prípade iba frázou.
Reakcie publika jednoznačne hovorili: je úžasná. Zaslúženým potleskom ocenili diváci aj brilantné výkony mladých muzikantov, ktorí sa hudbou prispôsobili Catherininej koláži autentického írskeho tanca a originálnych choreografií a írsku hudbu kombinovali s modernou.
Po dvoch hodinách na javisku nie ste ani zadychčaná, ani spotená. Niekomu by už zrejme kropaje potu pokazili mejkap.
- Je pravda, že počas jedného vystúpenia stratíme tri – štyri kilá vody, no bez ventilátora na pódium nevyjdem. Mám ho v šatni a ochladzujem sa pri ňom zakaždým, keď mám na pódiu pauzu. A máte pravdu, vystúpenie som si užívala. Tanec je môj život, nechcela a ani by som asi nevedela robiť niečo iné. Ako malej sa mi istý čas páčila predstava byť manažérkou hotela, no zvíťazil šoubiznis. Tancujem od detstva, v Írsku tancuje každé dieťa, takže nohy si už zvykli. Aby ma neboleli, pred vystúpením aj po ňom si špeciálnymi technikami precvičujem svalstvo (zacvičila si aj počas nášho rozhovoru).
Ste národnou majsterkou v stepovaní aj viacnásobnou majsterkou sveta. Má aj írsky tanec povinné prvky pre šampionát, ktoré musí tanečník ovládať?
- Na súťaži sa napríklad prísne hodnotí horná časť tela, ktorá sa nesmie hýbať. Len malé vychýlenie už znamená stratu bodov. Spustené pevne pri tele musia byť aj ruky, no na exhibičných predstaveniach pracujeme aj s nimi. Prvky sú povinné aj ľubovoľné. Tie predpísané majú špeciálne názvy, ťažko ich preložíte do inej reči. Menia sa pri nich rytmy. Povinné na šampionátoch sú dva druhy tanca; step a soft. To je jemnejší, baletný írsky tanec. Na súťaži ich musíme predviesť, ženy aj muži, v rovnakom pomere 50 : 50. Šou našej skupiny pozostáva z 95 percent len z írskeho stepu. Ten je najťažší a pre divákov najpríťažlivejší.
Meno Gallagher je v Írsku pojmom, okrem vás profesionálne tancujú aj vaši traja bratia. Aké sú medzi vami výkonnostné rozdiely?
- Počas siedmich rokov môj najstarší brat Michael Patrick vždy majstrovstvá vyhral, ja som skončila druhá a moji ďalší dvaja bratia obsadili tretie a štvrté miesto. Ďalší rok sme si poradie s najstarším bratom vymenili. Súťaž pritom otvára 10-tisíc tanečníkov, z ktorých sa vyberá najskôr 500 najlepších a z nich v ďalšom kole 50. Niektorí tanečníci už mali snahy vylúčiť nás z nominácií na majstrovstvá, pretože vedeli, že keď sú tam Gallagherovci, nemajú šancu vyhrať.
Kým ja som sa vždy chcela tancu venovať profesionálne, Michael Patrik chcel byť právnikom. Hoci už začal študovať na právnickej fakulte v Dubline, osud ho vrátil na pódium. Írsky step preslávil Riverdance, vlastní ho bohatý Američan John McColgan s manželkou. Sólový tanečník Riverdance Michael Flatley si však už po roku fungovania skupiny založil vlastnú, konkurenčnú Lord of the Dance. Majitelia Riverdance začali zaňho hľadať adekvátnu náhradu. Oslovili môjho brata. Ten sa najskôr štúdia práva nechcel vzdať, no keď už za ním prileteli niekoľkýkrát a ponúkaná suma sa zakaždým zvyšovala, rodina sa rozhodla, že na rok štúdium preruší. Z jedného roka sa napokon stalo pätnásť a Michael Patrik je dodnes sólistom v Riverdance.
Najmladší brat tancuje v Lord of the Dance, smejeme sa, že je čiernou ovcou rodiny. Ja som však napokon už tiež opustila Riverdance a vydala som sa na sólovú dráhu. Po tých rokoch driny som chcela ukázať svetu svoje schopnosti. Založila som si vlastnú tanečnú skupinu a som jedinou írskou sólovou tanečnicou. Vo všetkých ostatných formáciách sú sólistami muži.
Koľko času venujete tréningu?
- Päť dní v týždni šesť hodín denne. K tomu cez víkendy vystúpenie.
