Ťažba ešte nie je istá. Ak ju štát povolí, kopec zmenia ťažiari na kráter.
DETVA. Detva sa možno o niekoľko rokov zaradí medzi banské mestá. Úrady už majú na stole žiadosť na dobývací priestor pre zlatú baňu.
Štúdie ťažobnej spoločnosti EMED Slovakia ukázali, že ložisko má dostatok zlata, aby tam mohli začať ťažiť. Biely vrch odborníci označujú za najperspektívnejšiu lokalitu na ťažbu zlata u nás.
Vrty Záujem o zlato
Šesť prieskumných území má EMED v oblasti Hodruše-Hámrov, Detvy, Veľkého Poľa, Krupiny, okolí Prochota a obce Močiar. Prieskumné vrty robili aj pri Slatinských Lazoch neďaleko Zvolena, bez úspechu.
Primátor Detvy Ján Šufliarsky sa zatiaľ vyjadruje opatrne. Tvrdí, že na prvom mieste je zdravie ľudí a ekológia, no ekonomické ukazovatele sú pre chudobný región veľmi lákavé. O časti povolení na ťažbu rozhodne práve samospráva.
Konateľ EMEDu Demetrios Constantinides predpokladá, že ťažiť by mohli v roku 2015.
Zatiaľ ministerstvo životného prostredia určilo chránené ložiskové územie, ďalším krokom bude určiť dobývací priestor, čo ešte neznamená povolenie na ťažbu.
„Cesta k povoleniu banskej činnosti je zdĺhavá a spoločnosť bude musieť prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ako aj množstvom štúdií a ďalších technických prác,“ hovorí Constantinides.
Ložisko v severovýchodnej časti stratovulkánu Javorie objavili pred piatimi rokmi. Takmer 50 vrtov a výpočty ukázali, že obsahuje 26 ton ekonomicky vyťažiteľného zlata približne za desať rokov.
V horninách je extrémne nízky podiel kovu, ale prognózy na rast ceny zlata na svetových trhoch ukazujú, že ťažba môže byť výhodná. Ťažiari operujú až s cenou 2000 dolárov za troyskú uncu, čo je asi 31 gramov.
Baňa by mala zamestnať 200 ľudí priamo a ďalších 600 nepriamo. Šufliarsky sa bol pred niekoľkými rokmi pozrieť na podobnú, ale väčšiu baňu v Turecku.
„Pri odstreloch sme nepočuli takmer nijaký hluk. Zaujímavá bola aj rekultivácia prostredia. Na jednej strane ťažili a na druhej už vozili zeminu a vysádzali zeleň, aby tam nebola mesačná krajina,“ hovorí.
Vykopú hlboký kráter
DETVA. Povrchovou ťažbou s kyanidovým lúhovaním vznikne v krajine pri Detve kráter s rozmermi asi 600krát 500 metrov, hlboký asi 180 metrov.
Greenpeace navyše upozorňuje, že kyanidová metóda môže byť nebezpečná, aktivisti sa obávajú aj zberne nebezpečného kalu.
„Odkaliská s koncentrovaným ani zvyškovým kyanidom nie sú súčasťou navrhovanej technológie,“ tvrdí šéf ťažobnej firmy Dimitrios Constantinides.
Kyanidové lúhovanie pri ťažbe zlata je zakázané napríklad v Česku, Nemecku či Grécku. Na Slovensku treba súhlas obce a župy.
Daniel Vražda
Zlatokopi sa vracajú
BANSKÁ BYSTRICA. Ťažba zlata sa na Slovensku utlmila po roku 2000, posledná zlatá baňa je v Hodruši-Hámroch.
Ťažiari sa však po prudkom náraste ceny zlata vracajú, sú pre nich zaujímavé aj oblasti s relatívne nízkym obsahom zlata.
Povrchový lom v Šturci pri Kremnici odmietli Kremničania. Investor Tournigen Gold tam chcel vyťažiť takmer 30 ton zlata. Za tisícročnú tradíciu ťažby zlata v meste vyťažili 40 až 70 ton. Napokon sa kanadská firma zámeru vzdala, sústredila sa na ťažbu uránu v Jahodnej.
Na Slovensku bolo v minulosti zlato v Banskej Štiavnici aj v Malých Karpatoch, Nízkych Tatrách a Slovenskom rudohorí. Daniel Vražda
