DOBRÁ NIVA. Vlani v dedinách na južnej trase od Zvolena odštartovali tradíciu obecných zabíjačiek v Podzámčoku, Sáse či Dobrej Nive. Dobronivčania si cez víkend túto dnes už masovú udalosť zopakovali, Sása chystá druhý ročník na koniec februára.
„Nechceme, aby táto tradícia u nás úplne zanikla," povedal Branislav Krajč, vedúci oddelenia kultúry Obecného úradu v Dobrej Nive. „Chceme ľuďom, najmä mladým a deťom, priblížiť atmosféru klasických zabíjačiek, ktorými dediny v zime žili, a ukázať im, aké originálne špeciality sa na nej robili."
Kedysi zabíjačku robila každá domácnosť, dnes je to podľa Krajča mizivé percento. „Z 550 rodinných domov v Dobrej Nive chovajú prasa najviac v päťdesiatich. Možno aj to je dôvod, prečo sme mali na vlaňajší ročník dobré ohlasy. Preto sme sa rozhodli tradíciu zachovať."
Z obecných zabíjačiek sa stáva spoločenská udalosť, susedia si na nich utužujú vzťahy. Medzi domácimi sa začínajú tešiť veľkej obľube. V Dobrej Nive na ňu prišlo možno tisíc ľudí. Zrejme aj preto, že domáce je chutnejšie ako sériovo vyrábané napodobeniny z obchodu a dobronivskí kuchári a kuchárky túto pravdu jednoznačne potvrdili.
Tu chlapi oberali varené mäso do jaterníc. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Návštevníci si mohli pochutnať na štyroch základných zabíjačkových špecialitách. Na zabíjačkovej kapustnici, tiež na pečenej klobáse a jaternici, na paprikovej slanine, porciu ktorej dopĺňali škvarkami a škvarkovými pagáčmi, a napokon na ľudovej tradícii v podobe chleba s bravčovou masťou a cibuľou. A bolo aj čím zapiť.
„Takmer celú zabíjačku nám hradia sponzori," konštatoval starosta Dobrej Nivy Martin Krúdy. Aj 120-kilové prasa dostali od tamojšej firmy. Všetko bolo, ako má byť. Dokonca znova primrzlo, kuchárom pri robote a návštevníkom pri jedení krehli prsty. Chýbal iba sneh, kedysi typický pre čas zabíjačiek.
Pozrite si dobronivskú zabíjačku vo fotografii
Chov prasiat už nie je, zdá sa, ekonomicky výhodný
ZVOLEN. Hoci sa tradičná zabíjačka stále teší záujmu ľudí v Honte rasa na Podpoľaní, počty prasiat chovaných v domácnostiach sú výrazne nižšie ako v 2. polovici 20. storočia. Naopak, na vzostupe sú porážky hovädzieho dobytka.
Chlievy sa vyprázdňujú
Zvýšené čísla porážok hovädzieho dobytka odzrkadľuje štatistika Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Zvolene. Majitelia zvierat sú totiž zabíjačky zo zákona povinní nahlasovať. U vlastníkov dobytku staršieho ako 30 mesiacov je navyše povinnosť odoberať vzorku na možnú prítomnosti prionového ochorenia BSE.
Napríklad v roku 2009 nahlásili majitelia v Honte a na Podpoľaní zabíjačky 244 kusov hovädzieho dobytka do 30 mesiacov života a 379 nad túto vekovú hranicu. Podobné, aj keď mierne nižšie čísla sú za uplynulý rok. Na druhej strane hlásení o zabíjačkách ošípaných eviduje veterinárny úrad za celý rok 2009 len 15 a za vlaňajšok dokonca len sedem.
Podľa riaditeľky úradu Oľgy Luptákovej je však toto číslo veľmi skreslené. Zabíjačiek prasiat je pravdepodobne oveľa viac, no chovatelia ich nenahlasujú. Pre prevenciu a predchádzanie chorobám sa však už pripravuje európska legislatíva, ktorá bude požadovať presnú identifikáciu všetkých domácich zvierat. „Európski veterinári sa chcú na to sústrediť už v tomto roku, ktorý je Rokom veterinárneho lekárstva," povedala.
Býkov je viac
Zabíjačky najmä býkov boli v uplynulom desaťročí v regióne pomerne časté. „Prasatá sme chovali ešte pred dvadsiatimi rokmi. Dnes sa to už veľmi neoplatí. Bravčové mäso v obchodoch nie je drahé a ľudia, ktorí chcú zažiť atmosféru zabíjačky, si radšej kúpia polovicu prasaťa a spracujú si ho na výrobky," povedal Ján Bahleda z Hriňovej.
Všimol si však, že pribúda zabíjačiek hovädzieho dobytku. Chovať býka na mäso má totiž viacero výhod. Mäso je oproti bravčovému drahšie, dobytok nie je finančne náročný na kŕmenie a množstvo vyprodukovaného mäsa je veľké. Rodina ním zvykne zásobiť nielen seba, ale aj širší okruh ľudí na dedine. A za ceny, ktoré sú oveľa nižšie ako v obchode.
Rozdielne skúsenosti
Pokles ľudí, ktorí doma chovajú prasa, potvrdil aj mäsiarsky majster Peter Franka, ktorého v Dobrej Nive poverili zakáľačkou. „Pred desiatimi rokmi som robil dvadsať – tridsať zabíjačiek v sezóne, teraz je ich zhruba päť či sedem."
Ako majster chodí zakáľať aj po okolitých dedinách. Kým v minulosti robil každú sobotu a niekedy aj v nedeľu, keď sa nestíhalo, teraz má prácu raz za mesiac. „Kedysi družstvá ľudí v chove prasiat podporovali. Dávali im lacno napríklad zrno na kŕmenie. Navyše, ošípané pracovníkom družstva predávali lacnejšie."
Dnes to nie je ani ekonomicky výhodné a ani mladí už nemajú k týmto zvykom vzťah, povedal Franka. Ošípané chová už len najstaršia generácia. Hoci pred rokmi tiež choval ošípané, od zvyku už upustil. „Je hektická doba, dnes na to ľudia nemajú ani čas. Cestujú za robotou, domov sa vracajú neskoro, kým v minulosti boli doma, na gazdovstve."
Franka si však nemyslí, že je chov hovädzieho dobytka na vzostupe. „Chovajú ho už len starší ľudia. Tých zabíjačiek je asi o polovicu menej ako pred rokmi."
Úrad sa v posledných rokoch vo zvýšenej miere zaoberá aj vyšetreniami vzoriek z poľovnej zveri. O vyšetrenia na trichinelózu žiadajú najmä poľovnícke združenia po poľovačkách na diviakov či na medveďa.
ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ, TASR
