KRUPINA. Nebezpečný svah v lokalite Krupiny s rodinnými domami sa po oteplení začal znova hýbať. Od polovice decembra sa zosunul o meter a pol na ploche veľkej zhruba 70 krát 20 metrov.
V decembri situáciu zachraňovali vojaci. Ďalšie opatrenia určí hydrogeologický prieskum. Ten bude hotový do dvoch až troch mesiacov. Krupinčania bývajúci na svahu sa boja, že dovtedy môže rozmočená pôda narobiť katastrofálne škody.
Takmer po roku
Ľudia z ohrozenej lokality Nad kotlom sú bezradní, sklamaní a nahnevaní. „Na hydrogeologický prieskum pripravuje ministerstvo životného prostredia ešte výberové konanie. My máme čakať. Dva či tri mesiace sú však v tejto situácii pre nás nekonečným časom. Môžeme sa len modliť a dúfať, že sa nám domy zatiaľ nezrútia, pretože nikto nedokáže odhadnúť, aký rýchly spád to naberie," povedala Mária Jombíková. „O tomto probléme však hovoríme od jari, zanedlho to bude rok. Keby už vtedy mesto požiadalo o geologický posudok, nemuselo to dôjsť takto ďaleko. Teraz chcú z toho viniť nás, že sme si to spôsobili sami," dodala.
Štátny stavebný dohľad má totiž zmapovať možné čierne stavby, ktoré mohli ovplyvniť stabilitu terénu. Mesto zároveň skúma, ako v lokalite likvidujú odpadové a dažďové vody, čo podľa Vazana tiež mohlo pôsobiť na klesanie svahu.
Iveta Sujová, ktorá býva v ohrozenej lokalite, vidí príčinu v už nefunkčnej automobilovej dráhe na vrchole kopca. Tá vznikla v bývalom kamennom lome. „Každý mesiac tu bývali automobilové preteky, no od vlani, zrejme po tom, ako sme sa sťažovali na zvýšenú prašnosť a hlučnosť, sa tu už nepreteká."
Na dráhu navozili zeminu a v niekdajšej priehlbine narástol kopec. „Práve vtedy sme začali pociťovať prvé výraznejšie problémy s vodou na svahu," dodala Sujová.
Praskajúce domy
Ohrozených v lokalite Nad kotlom je v súčasnosti desať domov, po prípadných dlhotrvajúcich dažďoch ich môže byť viac. Hoci rizikovejšia situácia so zosunom svahu je pod cestou, domy nad ňou už začali praskať.
Iveta Sujová ukazuje jarok, ktorý vykopali na odtekanie vody.
„Terén nad domami je samé bahno, všetka voda nám steká do dvorov," povedala Sujová. „Nie je to žiadny malý jarček, to doslova zurčí bystrina. Niekedy je široká dvadsať centimetrov. Cez lúku nad domom som musela prekopať kanál, aby voda stekala popri dome. Vždy sme pripravení s krompáčmi, aby sme vodu usmernili. Napriek tomu viacerí už máme na domoch praskliny. Nám sa dokonca vydúva podlaha, v strede sa už zlomila a dvíha sa do tvaru A."
Lukáčovcom, ktorí bývajú vedľa nej, popraskal na nedávno zateplenom dome sadrokartón. Asi pol metra vysoký múrik pred domom, ktorý oddeľuje priedomie od svahu, sa im v troch častiach zlomil, museli si postaviť nový.
Vicianovcom popraskali už skoro všetky sklokeramické stropy. Trhliny majú na podlahe a tiež na stenách zvnútra aj zvonka. Niektoré vedú pozdĺž celej steny od vrchu dolu.
„Začalo sa to v máji, pršalo vtedy nepretržite asi päť týždňov. Praskla stena na pivnici. Statik, ktorého poslala poisťovňa, nariadil určité opatrenia. Aby sa múry nezvalili, nad schodiskom sme si dali urobiť kovové opory," priblížila situáciu Margita Vicianová. „Teraz sa robia trhliny všade. Praská to najmä v noci, počujem to, vždy sa na to zobudím."
Znova kontaktovala poisťovňu, no statik tentoraz odporučil geologický prieskum. „Zistil, že je tu veľký posun svahu. O tom, čo ďalej, majú podľa neho rozhodnúť geológovia."
Margita Vicianová ukazuje prasklinu na stene, ktorú držia kovové opory. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ
Odísť nechcú
Ak by sa svah pod cestou zosunul výraznejšie, urobí priestor rozmočenej pôde nad cestou. „So zemou pôjdu aj naše domy," konštatovala Irena Mackovová. „Už dávno mohlo mesto v tomto smere niečo urobiť. Čím viac rozsiahlejšie budú škody, tým viac peňazí si vyžiadajú opatrenia. Nehovoriac o tom, že nad cestou sú rozvody elektriky, vody aj plynu."
V polovici decembra svah zastabilizovali mrazy. Predtým vojaci na pokyn ministra obrany Ľubomíra Galka vykopali na svahu odvodňovacie rigoly, osadili drenáže a odstránili časti zeminy, ktorá zadržiavala vodu.
Minister životného prostredia József Nagy, ktorý krupinskú lokalitu v piatok navštívil, podotkol, že najskôr musia prepočítať, koľko by opatrenia stáli a zvážiť, či by nebolo výhodnejšie dať peniaze ako odškodné majiteľom postihnutých domov. Tí niečo také pripustiť nechcú.
„Domy sme si postavili svojpomocne. Odísť odtiaľto je pre nás neprijateľná alternatíva," skonštatovala Mária Jombíková.
