V nedeľu večer sa končí Vianočné obdobie. Katolícka cirkev si v nedeľu pripomína sviatok Krstu Pána. Krst Ježiša v rieke Jordán je medzníkom v jeho pozemskom živote, pretože je začiatkom jeho verejného účinkovania. Zaznamenali ho všetci traja synoptickí evanjelisti (Matúš 3,13-17; Marek 1,9-11; Lukáš 3, 21-22) a implicitne sa o ňom zmieňuje i Ján.
Pôvodne si tento sviatok rímskokatolícka cirkev pripomínala s poklonou troch mudrcov a s prvým Ježišovým zázrakom v Káne galilejskej na sviatok Zjavenia Pána (6. januára). Od r. 1969 sa však slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka. Začína sa večer 24. decembra vigíliou, čiže predvečerom sviatku.
Tradícia vigílnych slávení pochádza zo židovstva, v ktorom sa deň začína predchádzajúcim večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Nadväzuje to aj na biblickú tradíciu, podľa ktorej sa Ježiš narodil v noci. Hlavná omša je však až na druhý deň predpoludním, na Sviatok Božieho narodenia, ktorý je najdôležitejším dňom Vianoc.
Ich druhým vrcholom je slávnosť Zjavenia Pána, čiže Troch kráľov 6. januára. Pripomína Božie zjavenie sa svetu vo svojom novonarodenom synovi. Ním sa Vianočné obdobie chýli ku koncu, pretože nedeľu po Troch kráľoch stanovila cirkev ako posledný vianočný deň.
V roku 2011 sa Vianočné obdobie končí 9. januára. Ak táto nedeľa pripadne na 7. alebo 8. januára, sviatok sa neslávi - z liturgického hľadiska sa dáva prednosť sláveniu II. vianočnej nedele.
Po Vianočnom období nasleduje v kresťanskej liturgii Cezročné obdobie. Po ňom sa 40 dní pred Veľkou nocou začína Popolcovou stredou Pôstne obdobie. Tento rok bude Popolcová streda 9. marca. Zelený štvrtok (21. 4. 2011) otvára Veľkonočné obdobie, ktoré sa končí ôsmou veľkonočnou nedeľou, čiže sedem týždňov po Veľkej noci.
Obdobie do začiatku Adventu, čiže prípravy na Vianoce štyri nedele pred 24. decembrom, znova vypĺňa Cezročné obdobie.
