HRIŇOVÁ. Manželský pár si prišiel vybrať symbol Vianoc spoločne. Predbehli sme ich, ohlásili sme sa skôr. Manželia sú domáci a preto im až tak veľmi nevadí, že si cestu budú musieť zopakovať na druhý deň.
Cez neveľký dvor, popri malom rybníčku so pstruhmi, prechádzame do záhrady. Farma záhradu iba pripomína, veď v nej rastú stromčeky - vianočné stromčeky.
Trojhektárový pozemok v hornej Hriňovej je zaplnený tisíckami jedličiek. Od tých najmenších až po dvoj-trojmetrové. „Nemám rád plasty," hovorí neskôr medzi rečou Štefan Kontšek. Lesnícky inžinier, ktorý podstatnú časť svojho profesionálneho života prežil v štátnych lesoch, sa venuje tomu, čo má rád. Jeho stromčeky skrášlia Vianoce v stovkách domácností.
Na Slovensku bol jedným z prvých
Miluje Nórsko. Krajinu, ktorú roky spoznával pri sezónnych prácach. Na jar chodil so ženami sadiť stromčeky a na jeseň s mužmi na prerezávky.
Miluje nórsky poriadok a ľudí, ktorí si vážia prírodné bohatstvo a dokážu sa oň starať. „V Nórsku je takmer všetko čisté a čestné, na rozdiel od Slovenska, kde sa v lesoch neustále kradne, ako v každej štátom riadenej firme," hovorí. Na rozdiel od našich lesov sú tie nórske takmer všetky v súkromných rukách.
Nápad na pestovanie vianočných stromčekov dostal práve v tejto severskej krajine. Nórska rodinná priateľka Kontšekovcov, inak profesorka lesníctva, má podobnú farmu na stromčeky. „Od nej som sa naučil o ich pestovaní všetko," dodáva Štefan Kontšek. Na Slovensku bol jedným z prvých pestovateľov jedličiek.
Prvé sadenice priviezol do Hriňovej pred štrnástimi rokmi, stromčeky začal predávať až posledných päť rokov. Zo začiatku neisto. Nikto nevedel, či o takéto stromčeky budú mať ľudia záujem a či sa vôbec cudzokrajným jedliam bude v Hriňovej dariť. Hriňovský pestovateľ ponúka najmä jedľu normandskú. Na tieto jedličky nebol u nás urobený výskum, na druhej strane iba tieto stromčeky mali šancu uspieť na slovenskom predvianočnom trhu. „Našu jedličku nezmestíte do rentabilného predaja. Ľudia nezaplatia všetku tú námahu," dodáva.
Je to drina
Všetko začína nákupom sadeníc. Buď od štátnych lesov alebo od súkromných pestovateľov. Dvadsať- až tridsaťcentimetrová sadenica, ktorú zasadia na farme, sa dva až tri roky takpovediac zoznamuje s novým prostredím. Prírastok na vzraste má prvé roky iba minimálny a na to, aby dosiahla rubnú zrelosť a výšku dva a pol metra, musí prejsť aj dvanásť rokov. Pestovanie stromčekov je behom na dlhé trate.
Na prvý pohľad stačí iba zasadiť sadenicu a po rokoch sa k stromčeku vrátiť a odpíliť ho. Iba málokedy sú však okolnosti také priaznivé, aby sa tieto slová skutočne naplnili. „Je to drina takpovediac o držku. Celú farmu treba v prvom rade niekoľkokrát do roka vyžínať. Keby sme sa o farmu nestarali, malé stromčeky by prerástla tráva. A tá prináša huby, riasy, plesne..." O farmu sa starajú Kontšekovci sami, sem-tam im prídu pomôcť študenti.
Za krásnym stromčekom v obývačke je niekedy celý proces starostlivosti a tvarovania. Väčšina stromov potrebuje ku kráse trochu dopomôcť. Dokonalá jedlička od prírody je tak jedna z pätnástich. Ostatné treba nielen strihať ale im aj viazať konáre. „Tých fígľov, ako upraviť stromček, je veľmi veľa," dodáva pestovateľ. Sám robí aj kurzy pestovania vianočných stromčekov.
Ceny, za ktoré stromčeky predáva, sú vraj rovnaké ako aj iné na trhu. Na rozdiel od iných predajcov však čerstvejší stromček ako priamo z farmy asi nikde nenájdete.
Ľudia chodia na farmu aj počas celého roku - na jedľovú čačinu.
Kúpia aj tridsať stromčekov
Prvý rok predali iba sedem stromčekov. „Boli sme na ne hrdí, aj keď mi išlo srdce puknúť od žiaľu," vyznáva sa Kontšek. Ďalší rok to už bolo dvadsaťpäť, neskôr osemdesiat, až predaj prekročil stovku. Teraz sa blíži k dvom stovkám a pestovateľ sa už odosobnil. „Beriem to profesio-nálne," potvrdzuje.
„Veľa mojich zákazníkov sú podnikatelia, ktorí kupujú niekedy aj dvadsať - tridsať stromčekov. Venujú ich svojim obchodným partnerom alebo zamestnancom ako prezent," dodáva pestovateľ, ktorý pomaly začína mať stromčekov málo na to, aby pokryl záujem zákazníkov. Niektorí zákazníci sa o stromčeky zaujímajú už v auguste. „Môžu si označiť svoju jedličku, ktorú si potom pred Vianocami prídu kúpiť," dopĺňa. Sám si vianočný stromček vyberá posledný. Ako hovorí, odpíli si taký stromček, ktorý nikto zo zákazníkov nechce. Napokon, piplal sa s ním niekoľko rokov.
Farmu skontroluje aj v noci
Podobné podnikanie by mohlo byť zaujímavé pre každého vlastníka nevyužitých pozemkov na Podpoľaní, aj keď Štefan Kontšek zdôrazňuje: „Ak nemáte oplotený pozemok, tak je to o ničom. Je tu veľa jeleňov, je tu aj srnčia zver, rýchlo by vám farmu zničili." Pripomíname mu, že aj dvojnohá zver vie narobiť poriadne škody. Štefan Kontšek spokojne zaklope po stole na znak toho, že so zlodejmi zatiaľ nemá problémy. Podľa neho je to aj tým, kde je farma umiestnená. Často sa po nej prechádza, občas ju skontroluje aj v noci. Smeje sa, že má všetko pod kontrolou - na dohľad svojho ďalekohľadu a na dostrel svojej pušky.
