SLIAČ. Na leteckej základni v Sliači dnes slávnostne odhalili bustu generálmajorovi Ottovi Smikovi. Od roku 2002 je po tomto stíhacom pilotovi z druhej svetovej vojny pomenovaná aj letecká základňa. Slávnostného aktu sa zúčastnili nielen najbližší príbuzní tohto skvelého pilota, ale aj veľvyslanec Veľkej Británie Michael Roberts.
„Bol to človek, ktorý skutočne vie čo chce," povedal o svojom slávnom strýkovi synovec pilota Ján Smik. To vraj dokázal nielen útekom zo Slovenska do Británie, ale aj presadením sa v leteckej peruti. Otto Smik bol podľa synovca fanatikom do lietania a techniky.
Busta slávneho pilota. FOTO: MILAN SUJA
„Boli traja bratia a všetci sa už v mladom veku rozbehli do sveta," zaspomínal na predchádzajúcu generáciu päťdesiatosemročný Ján. Strýka nikdy nezažil, narodil sa osem rokov po jeho smrti. Z dvoch bratov Otta Smika žije už len jeden - Alfréd, aj ten je už roky v Brazílii.
Na leteckú základňu prišiel dnes dopoludnia Ján Smik s matkou Elenou, synom a aj vnukom. „Na tomto letisku začínal ako chlapec, keď sa presťahovali z Ruska a teraz tu takto symbolicky aj skončil," dodala Elena Smiková. Slávneho strýka si jej rodina často pripomínala, najmä za komunizmu, kedy sa vtedajšia moc k Smikovmu odkazu nehlásila.
Otto Smik bol výnimočný človek. Bol pilotom telom i srdcom, presne taký, aký má byť stíhací pilot. Tieto slová dnes zazneli v rôznych obmenách niekoľkokrát. Považujú ho za najlepšieho slovenského pilota v druhej svetovej vojne. Počas jeho služby v britských a československých perutiach sa viackrát vyznamenal - celkovo absolvoval 263 bojových letov, pri ktorých zostrelil desať nepriateľských lietadiel a aj tri bezpilotné strely V-1. Za svoju odvahu a bojovú morálku si vyslúžil päť Československých vojnových krížov, medailu Za chrabrosť pred nepriateľom a dokonca aj britský Záslužný letecký kríž. Jeho lietadlo zostrelili v Holandsku v novembri 1944. Otto Smik mal vtedy dvadsaťdva rokov.
