DOBRÁ NIVA. Dobrá Niva ako kedysi výrazne poľnohospodárska obec si dodnes zachovala tradičné prvky ľudovej architektúry spojené s týmto odvetvím. Typická dobronivská kamenná brána, ktorá sa stavala pri vstupe do tamojších domov, sa síce zachovala už len pri šiestich obydliach, jednu z nich však obec pred časom odkúpila, zrekonštruovala a osadila ako charakterizujúci miestny prvok na obecnom námestí.
Pamiatok a obydlí ľudovej architektúry je v obci viacero, no sú ukryté mimo hlavnej cestnej trasy Zvolen - Krupina a ľudia so záujmom o tradície často o nich ani nevedia. Takým je najmä rímsko-katolícky kostol sv. Michala z 13. storočia, ktorý je vôbec jednou z najstarších pamiatok svojho druhu na Slovensku, a tiež evanjelický kostol z roku 1785.
Ešte v minulom storočí bola Dobrá Niva drevenou dedinou, ale po požiari, ktorý ju takmer celú zničil, začali obyvatelia stavať domy z kameňa. Posledný drevený dom (u Bezekov) stál ešte po 2. svetovej vojne.
Dobrá Niva predstavuje podľa odborníkov jednoznačne cenný vidiecky historický súbor. Je typickým predstaviteľom pôvodne významného stredovekého vidieckeho urbanistického útvaru, ktorý síce vo svojom ďalšom vývoji stratil pôvodný význam zánikom obchodnej cesty údolím potokov Neresnice a Krupinice, ale zachoval si pôvodnú urbanisticko-architektonickú podstatu.
Urbanistické hodnoty tohto sídla spočívajú predovšetkým v pôdorysnom utvorení sídla a jeho zachovalosti dodnes, so zachovalou zástavbou obytných domov s hospodárskym zázemím, roľníckymi usadlosťami a verejnými budovami, ktoré sú situované tak, že využívajú terénne danosti.
Aj preto v roku 1992 vyhlásili historické budovy v obci a domy na Mlynskej ulici, Vŕšku, Štúrovej ulici a na Ulici E. M. Šoltésovej za chránenú pamiatkovú zónu. Z historického hľadiska je asi najzaujímavejší a najzachovalejší dom s okolím na Mlynskej ulici, tzv. Lukáčov dom. Obec ho v posledných rokoch obnovila, no čakajú ho ešte ďalšie rekonštrukčné práce. Kultúrnou pamiatkou je aj blízka stodola a studňa.
Takzvaný dom u Lukáčov. FOTO: TASR
Prvá písomná zmienka o Dobrej Nive (Dobruna) sa zachovala v listine kráľa Štefana V. z roku 1270. V nej potvrdzuje výsady mestečka, ktoré mu udelil na základe už dávno užívaných práv kráľ Belo IV.
Dobrá Niva tvorila spolok mestečiek Babiná, Sása a Pliešovce. Dlho si úspešne spolu bránili svoje práva, o ktoré sa ich snažilo obrať panstvo hradu Dobrá Niva. Hrad vznikol asi v 2. polovici 13. storočia a v listinách sa spomína až v roku 1305. Strážil obchodnú cestu a dôležitú úlohu zohral v čase tureckých výbojov. V minulom storočí význam hradu upadol a zostali z neho iba ruiny.
Dobrá Niva má v súčasnosti 1840 obyvateľov.
Kamenná brána ako prvok ľudovej architektúry je dominantou námestia a ani sneh jej neuberá na majestátnosti.
