SÁSA, PLIEŠOVCE. Vojenské cvičenie vo Vojenskom výcvikovom priestore Lešť malo minulý týždeň nielen svoj denný program. Vojaci cvičili aj v noci a vôbec neboli tichí. Streľba z raketometov a mínometov sa ozývala doďaleka, dosť výrazná bola napríklad v Očovej. Ako potom museli noc z utorka na stredu prežívať v obciach, ktoré sú najbližšie?
„Vôbec to nebolo počuť, pravdupovediac, ani som vojenské cvičenie nezaregistrovala," hovorí mladá mamička Júlia v Sáse. Stretli sme ju pred miestnou tržnicou. Dieťatko, ktoré mala v kočíku, sa v noci tiež na žiadne výbuchy nezobudilo.
Kolóna prejde a je pokoj
Žiaden hluk, žiadne prebdené noci. To nám potvrdila aj starostka Sásy Ľubica Jergušová. „Jedine na doprave v obci vidíme, že sa niečo deje. Po uliciach nám prechádza viac vojenských áut. Čo sa týka zvýšenej hlučnosti zo streľby, to sme nepocítili," hovorí.
V obci sa na úrade nikto nesťažoval. Podľa starostky sa ľudia ani nemajú na čo sťažovať, keď cvičenie nepočuť. Dokonca ani na cestách nie sú s vojakmi problémy, kolóna prejde a dedina sa opäť ponorí do svojho pokojného rytmu.
Iné to bolo v minulosti, keď na Lešti cvičili sovietske vojská. Ruské tanky sa presúvali niekedy aj celú noc, nakladali a vykladali ich na železničnej stanici a vtedy sa domáci veľmi nevyspali. „Teraz už takú ťažkú techniku na našich cestách nevidieť. Neviem, či sú tieto moderné strely menej hlučné ako staré, no v minulosti, keď na Lešti strieľali Rusi, to bolo oveľa viac počuť," dodáva starostka.
Oremov Laz
V susedných Pliešovciach sa situácia opakovala. Ľudia síce aký-taký hluk zaregistrovali, no aby pre nočné streľby na Lešti nemohli v noci spať, to nám nepotvrdil nikto. „Počuť to, no nevadí nám to. Už sme na to zvyknutí. V noci spávame dobre," hovorí Ján Bezek. V minulosti rušili pokoj obcí nielen tanky, ale aj lietadlá a vrtuľníky. Čo si Ján Bezek pamätá, na Lešti bol vždy vojenský priestor. „Vtedy sa to ale volalo Oremov Laz," vysvetľuje šesťdesiatpäťročný dôchodca, ktorého stretávame v Pliešovciach. Žije v neďalekej Záježovej.
Triasli sa domy
„Sem-tam streľbu počuť, no nič vážne to nie je," dopĺňa zbierku názorov v Pliešovciach štyridsaťpäťročný Milan Strhársky. V noci vraj tiež nič nepočul, no s úsmevom to vysvetľuje: „Keď zaspím, mňa by mohli aj s posteľou odniesť. Mám tuhý spánok."
Hluk z nočných strelieb nebolo veľmi počuť, cvičenie sa ukazovalo iba na oblohe, na ktorej sa odrážala žiara z výbuchov. Aj on sa vracia k porovnaniu s minulosťou a k presunom ruských vojsk. „Kým nebol hotový obchvat Pliešoviec, tanky prechádzali cez dedinu. Vtedy sa doslova triasli domy, ktoré boli pri ceste. Viaceré mali narušenú statiku."
