DETVIANSKA HUTA. Tkanie kobercov, vyšívanie, paličkovanie... Každá poriadna gazdiná na dedinách musela tieto práce ovládať. Boli nevyhnutnosťou. Nad neschopnosťou svojich vnučiek by staré mamy iba zalomili rukami.
„Dievča, veď ty sa ani nevydáš," vypočula si neraz každá mladá dievčina, keď sa jej veľmi nechcelo sedieť za krosnami či sa dlhé hodiny skláňať nad plátnom, ktoré bolo treba premeniť na vyšívaný obrus. Dievča nechcelo ostať na ocot, a tak sa chtiac - nechtiac priučilo každej potrebnej činnosti, ktorú bežná domácnosť potrebovala. Aj variť, aj statok obriadiť, a samozrejme - aj tkať.
Učia sa tkať
Ručne tkané koberce nám budovanie reálneho socializmu vzalo. Neboli potrebné, pracujúca žena na tkanie nemala čas a povedzme si pravdu ani chuť. Veď fabriky nám predsa vyrobili všetko potrebné a hlavne - moderné. Že by sme sa niekedy vrátili ku krosnám? V takúto utópiu nikto neveril. A predsa, všetko je možné, dokazujú to aj ženičky v Detvianskej Hute, ktoré sa prednedávnom zapojili do zaujímavého projektu.
Ten pripravila obec a získala aj potrebné financie. Podstatou projektu je, že sa Huťanky počas niekoľkých týždňov znovu naučia tkať na klasických krosnách, čo nie je také jednoduché. Krosná síce už dávno zmizli z dedinských izieb, no nejaké odložené by v dedine ešte našli. „Krosná sme museli kúpiť," prekvapila nás odpoveďou starostka Detvianskej Huty Jana Hročeková. „Bez faktúr by nám ich zadováženie nedokázali prefinancovať z eurofondov."
Tridsať nezamestnaných
Tkáčska dielňa je iba časťou projektu, ktorý financoval Európsky sociálny fond. Ďalšia sa venuje vyšívaniu a treťou časťou projektu sú počítačové zručnosti. Domácich učia vyškolení lektori. Vo všetkých troch častiach projektu učia lektori domácich.
Napriek tomu, že tradičné krosná sa na dedinách používali ešte pred niekoľkými desaťročiami, ženičky v Detvianskej Hute učí tkať mladá Hriňovčanka Andrea Šuleková. Tkanie, vyšívanie, paličkovanie je totiž jej živnosťou. „Do projektu máme zapojených tridsať nezamestnaných ľudí. Dvadsať žien a desať mužov," doplnila starostka. Muži sa vôbec nemusia báť, že ich niekto bude zaúčať pri krosnách. „Nie, tí sa budú učiť vyrábať drobné výrobky z dreva," dodala J. Hrončeková.
Pracovných príležitostí je málo
Cieľom projektu je udržanie pracovných návykov, na konci by si aspoň niektorí mali k príslušnému zameraniu otvoriť živnosť. Či sa to podarí je na nich. Pracovných príležitostí v malých obciach akou je aj Detvianska Huta nie je veľa. A hoci tkanie kobercov alebo výroba rôznych drevených výrobkov nevymaže nezamestnanosť v obci, keď aspoň niekomu pomôže nájsť si uplatnenie, bude projekt úspešný. ⋌MILAN SUJA
