ZVOLEN. Stretnúť v lese strážcu prírody nie je až také bežné. Na štyri okresy Zvolen, Banská Bystrica, Brezno a Detva pripadá dvadsaťšesť dobrovoľných strážcov prírody a dvaja profesionáli. Obaja profíci pracujú na Správe Chránenej krajinnej oblasti Poľana vo Zvolene, z nich je jeden zároveň aj lesníkom, takže strážcu robí iba na polovicu. Podľa tabuliek by mali byť až traja.
Najčastejšie riešia priestupky
Profesionálni strážcovia prírody sa v lese pohybujú najmä počas pracovnej doby, dobrovoľníci ich dopĺňajú popoludní alebo aj cez víkendy. Žiadne rozpisy služieb s pevne stanoveným pracovným časom dobrovoľní strážcovia nemajú. Ja na každom, kedy sa do lesa vyberie. O svojej činnosti referujú cez takzvané hlásenky, ktoré vypĺňajú aspoň raz za dva mesiace. V nich oznamujú nielen to, kde sa pohybovali, popisujú aj situácie, ktoré museli riešiť. Všímajú si taktiež rastliny, živočíchy alebo poškodené turistické značenie.
Najčastejšie riešia priestupky, väčšinou dohovorom. „Samozrejme, pokiaľ to nie sú vážne priestupky, prípadne až trestné činy. Tie už musíme nahlasovať polícii," hovorí profesionálny strážca Ján Bariak. Trestné oznámenie podávajú ak zistia v lese nelegálne výruby, prípadne také závažné porušenia ako je napríklad jazda na motorke alebo štvorkolke v prírodnej rezervácii. Pokutu môže dostať aj obyčajný turista, ktorý si zmyslí, že sa v rezervácii môže vybrať kade sa mu zachce.
Musí mať uniformu
Dobrovoľným strážcom prírody nemôže byť hocikto. Predtým ako dostane odznak strážcu, musí urobiť skúšky. „Máme čakateľov, ktorých berieme do prírody a po dvoch troch rokoch, keď urobia skúšky, ich zaradíme medzi strážcov prírody. V prvom rade musia poznať zákony - nielen o ochrane prírody ale aj trestný zákon," dodáva Bariak. Odmenu dobrovoľníci nedostávajú, krajský úrad životného prostredia im financuje iba uniformu.
Strážca alebo člen dobrovoľnej stráže prírody môže návštevníkom lesa dohovárať, prípadne im napariť pokutu. Musí mať pritom oblečenú uniformu strážcu, ktorá nesmie byť kombinovaná s iným oblečením. Je povinný nosiť odznak strážcu a na požiadanie sa preukázať aj preukazom. Ten už nemusí dať z ruky, taktiež nemusí nikomu hovoriť ani svoje meno.
Putá nenosia
Oprávnenia strážcu prírody detailnejšie popisuje Zákon o ochrane prírody z roku 2002. Strážca môže nielen upozorňovať, dohovárať, rozdávať pokuty ale podľa tohto zákona aj používať donucovacie prostriedky ako obušok, putá, slzotvorné prostriedky. Ak má legálnu zbraň vydanú podľa osobitého predpisu, môže ju za prísne vymedzených podmienok použiť. To sa ale už dostávame na samotný okraj práce strážcov prírody. „Samozrejme, ak človek nespolupracuje, môžeme ho predviesť aj na políciu," hovorí Ján Bariak. Dokonca by mu mohol nasadiť putá. Na otázku, či sú strážcovia na takúto možnosť pripravení, Ján Bariak odpovedá: „Nie, my putá do lesa nenosíme." Zákon síce dáva strážcom pomerne široké právomoci, strážca na Poľane ale nenosí ani obušok, ani putá a ani zbraň. „Poľana je, napríklad oproti Nízkym Tatrám menej konfliktná oblasť," vysvetľuje druhý strážca na Poľane Martin Kochlica. Podľa neho nie je predpoklad, žeby sa strážca dostával do situácií, v ktorých by donucova.
Motorkári
Kým zberačov lesných plodov na Poľane veľa nešarapatí, motorkári sa sem - tam objavia.
„Tu je riešenie v spolupráci s políciou, sami nemáme na zasahovanie proti motorkárom žiadne prostriedky," dodáva Ján Bariak. Niektorí ľudia si ale stále chránené územie mýlia s pretekárskou traťou. „Minulý mesiac nám dobrovoľní strážcovia odfotografovali motorkárov, ktorí jazdili v chránenom území. Podali sme už aj trestné oznámenie. Uvidíme ako sa k tomu polícia postaví a či to bude stačiť na potrestanie nezodpovedných ľudí," hovorí.
V poslednej dobe môžu návštevníci lesa stretnúť aj na Poľane strážcov na koňoch. Takzvaná konská hliadka má výhodu oproti peším strážcom v tom, že prejde oveľa väčší úsek. Pri riešení konfliktov je strážca na koni vo výhode, veď pred jazdcom má každý väčší rešpekt.
Strážcov je málo
Keďže počet profesionálnych strážcov je nepostačujúci, tak sa správy národných parkov a chránených krajinných území snažia dopĺňať stav dobrovoľných strážcov tak, aby pokryli územné pôsobnosti chránených území. „Je dôležité, aby v základni dobrovoľných strážcov boli ľudia, ktorí majú skutočne záujem napĺňať podstatu práce strážcu, ktorá spočíva najmä v environmentálnej výchove, dozore nad dodržiavaním zákona a monitorovaní rastliných a živočíšnych druhov," hovorí riaditeľka Správy CHKO Poľana vo Zvolene Vladimíra Fabríciusová. Každý uchádzač o post strážcu prírody musí mať potrebné odborné, fyzické a psychické predpoklady. Správa CHKO Poľana pripravuje niekoľko prednášok pre stredné a vysoké školy, ktorých cieľom je nielen zviditeľniť prácu stráže prírody, ale i získať potenciálnych kandidátov na tento náročný post.
(ms)
