DUDINCE. Primátorské kreslo v Dudinciach by chcel v komunálnych voľbách obsadiť aj 45-ročný Wondimu Molla. Na Slovensko prišiel z afrického kontinentu ako 17-ročný.
Odkiaľ presne pochádzate?
- Z provincie Wollo v Etiópii. Keď som bol ešte malý, rodičia sa presťahovali za prácou do hlavného mesta Addis Abeba. Tam som začal navštevovať gymnázium, no potom prišla ponuka z Československa. Ako 17-ročný som prišiel do Trnavy, kde som vyštudoval strojnícku priemyslovku. Vždy som sa plánoval vrátiť domov, no keďže som nevedel, čo by som tam po návrate s takouto školou robil, požiadal som o predĺženie pobytu a o možnosť vyštudovať tu vysokú školu. To bolo v roku 1987. Vyhoveli mi a ja som vyštudoval Vysokú školu dopravnú v Žiline. Potom som odišiel do Talianska na doktorandské štúdium. Moju školu akceptovali, pretože to bola jediná vysoká škola dopravná v bývalom Československu, no mal som problém so študijným vízom. Keďže som vtedy ešte nemal slovenské občianstvo, musel by som sa vrátiť do Etiópie a požiadať oň tam, no nebolo isté, či by mi ho udelili. V Taliansku som zostal teda pracovať. Päť rokov som tam pôsobil v jednej charitatívnej organizácii na liečbu drogových závislostí. Urobil som si aj kurz zo psychológie, čo mi pri tejto práci veľmi pomohlo, pretože pracovať s ľuďmi je veľké umenie.
V SKRATKE
Wondimu Molla
Podniká vo viacerých oblastiach. V Dudinciach žije päť rokov, prisťahoval sa z Nového Mesta nad Váhom.
Jeho manželka pochádza z Kysúc, spoznal sa s ňou počas vysokoškolského štúdia. Majú tri deti; 16-ročnú Anabelu, 11-ročnú Gloriu a 11-mesačného syna Samuela.
Stretli ste sa na Slovensku s prejavmi rasizmu?
- Nie. Vždy som mal šťastie na dobrých ľudí a rýchlo som si tu našiel ozajstných priateľov. Slováci sú dobrosrdeční a takých, čo sú rasistami, si nevšímam. Občas sa stretnem s udivenými pohľadmi, tých som si užil hlavne po príchode na Slovensko. Slováci neboli a stále ani nie sú zvyknutí na černochov, takže aj to, čo občas začujem za chrbtom, beriem s rezervou. Ale vážne problémy či rozpory pre svoju pleť som nemal.
Na štúdium v zahraničí sa z afrického kontinentu dostávali prevažne študenti z rodín s dobrým finančným zázemím.
- Áno, aj takých vyberali, ale to neplatilo v mojom prípade. Škola si niekoľkých vytypovala, všetci sme prešli ďalšími výberovými kolami. Ja som sa do výberu dostal vďaka dobrému prospechu a mojej angažovanosti v charitatívnych a mládežníckych akciách. Vždy mi záležalo na prostredí, v ktorom som momentálne žil, a na jeho kvalite. Či už to bolo v Etiópii, Taliansku alebo na Slovensku.
Kedy ste sa prvý raz vrátili domov?
- Po pätnástich rokoch, ale s mojou rodinou som tam bol prvý raz pred dvoma rokmi. Staršej dcére sa tam veľmi zapáčilo. Začala tvrdiť, že vyštuduje medicínu a v Etiópii si otvorí ambulanciu. Celá moja rodina túži ešte navštíviť túto krajinu slnka.
Aká veľká je vaša rodina v Etiópii?
- Sme štyria súrodenci, ja som najstarší. Bratia zostali v Etiópii, sestra žije v Spojených štátoch vo Washingtone. Otec mi zomrel, keď som bol ešte malý.
Pociťujete rozdiel v náture Etiópčanov a Slovákov?
- Etiópia má približne 85 miliónov obyvateľov. Žije v nej viac ako dvesto národností a hovorí sa v nej okolo osemdesiatimi jazykmi. Napriek tomu sú Etiópčania súdržnejší, navzájom si pomáhajú, sú takí otvorení. Nepozerajú na to, kto je akej národnosti, vierovyznania či politického zamerania, podstatné je vnútro človeka. Samozrejme, životná úroveň je tam nižšia.
Zvažovali ste svoje šance v súboji o post primátora? Sám ste povedali, že Slováci nie sú na černochov zvyknutí.
- Niektorí Dudinčania ma oslovili, aby som kandidoval. Áno, dlho som túto otázku zvažoval, no nechcem ľudí, ktorí ma oslovili, sklamať. Už dávno som slovenským občanom, kandidujem ako nezávislý a prichádzam s úprimným záujmom. A hoci som dostal nejaké ponuky od politických strán, nechcem kandidovať pod pečiatkou žiadnej, pretože ja chcem ľudí spájať, nie rozdeľovať. Kandidatúra za politickú stranu už automaticky prináša so sebou „politické delenie". Chcem byť nezávislý, chcem tu byť pre všetkých našich občanov. Som vychovaný ako kresťan a som na to hrdý. Ešte v Etiópii som odmalička slúžil ako miništrant. Aj na Slovensku chodím s rodinou do kostola a vychovávam moje deti v kresťanskom duchu.
