Ernest Šmálik cíti za Zvolenom nostalgiu

ZVOLEN. Cenu Čestný motýľ za celoživotný prínos pre Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene si prevzal na galavečere 90-ročný herec Ernest Šmálik. Zvolenský rodák strávil na javisku zvolenskej činohry viac ako tretinu svojho života, 33 rokov.

Na javisko zvolenskej činohry sa vrátil po vyše roku. Vlani v marci na ňom spomínal pri oslavách šesťdesiatín divadla.

Herec, ktorý oslávil 90. narodeniny 10. júna, tvrdí, že Zvolen, svoje rodné mesto, dodnes miluje. „Keď si otvorím noviny, prvé, čo v nich hľadám, je Zvolen. Chcem vedieť, čo sa tu deje," povedal.

Ernest Šmálik. FOTO: ĽUBICA MOJŽIŠOVÁ

Do Bratislavy sa presťahoval v roku 1983. „Manželka, ktorá je rodáčka z Bratislavy, sa tam chcela vrátiť," zdôvodnil svoj odchod.

Napriek pokročilému veku je vo sviežej kondícii a v Slovenskom národnom divadle stále hrá v troch inscenáciách. „Obidvaja moji starí rodičia sa dožili viac ako 90 rokov, zrejme to máme v génoch," povedal.

S herectvom začínal ako 16-ročný na gymnáziu, no že ho bude aj živiť, s tým nepočítal.

„K herectvu som bol viac-menej prinútený. Začal som študovať medicínu, no vyhodili ma z nej. Ako povstalca ma udal môj najlepší kamarát a na štrnásť mesiacov ma po oslobodení zavreli do väzenia. Teraz, po päťdesiatich rokoch, som dostal za každý deň dve koruny. Dokopy osemsto korún. Neskôr ma nahovorili, či by som neskúsil divadlo. Začal som hrať v Detvane a po vzniku zvolenského divadla na jeho javisku."

Mal tu, ako dodal, skvelých učiteľov, Ivana Stadtruckera a Karola Badániho. „Badáni bol taký skvelý, že ho chceli do Národného divadla, no on odmietol. Miloval Zvolen," dodal s pátosom herec.

Šmálik doviedol do tajov divadla a umenia aj svojho o 20 rokov mladšieho synovca Milana Lasicu. Dnes je už jeho jediným strýkom.