ZVOLEN. Na Slovensku máme päť až šesť druhov hniezdiacich orlov. Odhad päť až šesť je namieste. Jeden druh je neistý - orol malý už pravdepodobne u nás niekoľko rokov nehniezdi. Predtým sa objavoval na východnom Slovensku.
Orol skalný i kráľovský sú zasa dostatočne viditeľné najmä vďaka viacerým projektom, ktoré podporuje Európska únia. Odhaduje sa, že asi desať percent svetovej populácie orla kráľovského žije práve u nás.
Slovensko je teda dnes doslova pevnosťou aj pre orla kráľovského, máme asi štyridsať monitorovaných hniezd.
Orol krikľavý po úspešnom love.
FOTO: S. HARVANČÍK
Kamery sa osvedčili
Hniezda dravcov ornitológovia pravidelne kontrolujú, časť je dokonca vybavená kamerami. Krúžky a často aj nezameniteľné čipy dávajú už mláďatám.
„Podľa toho vieme aká je úspešnosť jednotlivých hniezd - koľko mláďat z nich ročne vyletí a vieme vyhodnotiť, či sa populácia vzmáha alebo stagnuje," hovorí Anton Krištín, vedúci oddelenia ekológie živočíchov Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.
Populáciu ohrozuje nielen človek, ale aj búrky a kalamity. Orly a všetky dravé vtáky majú obrovský význam pri likvidácii drobných zemných cicavcov - myší, potkanov i chrčkov. Sú ich hlavným prirodzeným nepriateľom.
Kamery pri hniezdach sa ornitológom osvedčili. Odhalili dokonca aj vykrádačov hniezd, ktorí pracujú najmä pre zahraničných sokoliarov, buď priamo na cvičenie alebo na „občerstvenie" krvi. Na odoberanie mláďat z hniezd niektorých druhov sa dá vybaviť aj povolenie cez Ministerstvo životného prostredia, no u veľmi vzácnych druhov sa to nerobí.
Ďalšou možnosťou, ako ochrániť hniezda dravých vtákov, sú pravidelné strážne služby. Voľakedy strážili hniezda takmer nonstop.
Dravce vo Zvolene
Dravé vtáky nežijú iba v chránených územiach, možno ich nájsť aj v mestách. „Vo Zvolene a približne päťkilometrovom okruhu od centra mesta žije asi päť párov orla krikľavého (foto). Hniezdi nám tu tiež výr skalný a sokol sťahovavý. Pred pár rokmi som pri Zvolene sám krúžkoval štyri mláďatá tohto sokola," vysvetľuje Krištín.
Krúžkovanie je iba jednou časťou monitoringu pohybov vtáctva. Krúžky sú pritom robené tak, aby sa dali prečítať aj na diaľku cez výkonný ďalekohľad. Modernejšou možnosťou je vybavenie vtákov satelitnými vysielačkami. Odpadá namáhavé behanie po teréne s anténami, vtáka s vysielačkou môžu sledovať priamo od obrazovky počítača.
„A máme aj pekné výsledky. Sokol rároh zo Slovenska nám zaletel až do Nigérie, kde dovtedy nebol vôbec známy. Zistili sme tiež, že jeden z týchto sokolov strávil na ceste do Afriky asi týždeň vo Vatikánskych záhradách. A bol to náš sokol, ktorý uzrel svetlo sveta práve na Slovensku. Veľa vtákov cez naše územie iba prelieta, to sú takzvaní hostia alebo turisti. Nás však zaujímajú najmä tie, ktoré sa u nás narodili a u nás hniezdia. To sú vlastne Slováci," hovorí s úsmevom Krištín.
Verní k územiu
Väčšina vtákov sa vracia, keď aj nie do rovnakého hniezda, aspoň do rovnakého územia. Nie vždy sa im dá vrátiť, často ich niekto predbehne.
„Ani bocian nemusí vždy hniezdiť v rovnakom hniezde. Dokázalo sa tiež, že neúspešné páry doslova sledujú tie úspešné a v ďalšej hniezdnej sezóne sa snažia obsadiť ich hniezdo. To si, samozrejme, vyžaduje lepší zdravotný stav. Všetky druhy sťahovavých vtákov sú verné určitému územiu. Nezaujímajú ich však politické hranice. Pokiaľ vedie hranica napríklad po rieke Ipeľ, tak raz zahniezdi u nás a inokedy v Maďarsku. Vernosť k územiu tu však je," vysvetľuje odborník.
Krúžkovať nemôže každý
Ročne sa len u nás krúžkuje okolo štyridsaťtisíc vtákov. O krúžkovanie a monitoring vtákov sa zaujíma stále viac ľudí.
Slovenská ornitologická spoločnosť má šesťdesiatšesť krúžkovateľov s licenciou. Túto prácu nemôže robiť každý. Musí nielenže veľmi dobre poznať vtáky ale aj metódy odchytu. Samotný odchyt treba robiť tak, aby nedošlo napríklad k utopeniu alebo zraneniu vtákov.
Na druhej strane je krúžkovanie vtákov fyzicky veľmi náročnou prácou. Orol skalný hniezdi aj na štyridsaťmetrových jedliach alebo na neprístupných bralách. Pri takejto práci je potom nevyhnutný horolezecký výcvik.
