ZVOLEN. Na pamätník pripomínajúci Zvolenský manifest dostala miestna SNS od dnes už neexistujúceho ministerstva výstavby dvojnásobne viac, ako žiadala.
Rezort, ktorý za bývalej vlády patril SNS, poskytol na pamätník 332-tisíc eur.
Zmluvu so zvolenskou samosprávou podpísal v januári. Monument bude stáť vo Zvolene najneskôr v júni budúceho roku.
Žiadali polovicu
O výstavbe pamätníka rozhodli pred dvoma rokmi mestskí poslanci.
Vyjadriť sa mohli k nemu aj Zvolenčania v ankete. V nej rozhodovali o podobe pamätníka aj o mieste, kde by mal stáť.
Hoci obyvateľom mesta stačila podľa ankety na túto udalosť pamätná tabuľa, ktorá je na priečelí divadelnej budovy, poslanci schválili pamätník aj z dôvodu, že miestna SNS zaručila jeho financovanie.
„Žiadali sme 166-tisíc eur, dostali sme 332-tisíc. Sme radi," povedal predseda Okresnej rady SNS vo Zvolene a poslanec mesta Igor Šufliarsky.
„Zvolen dostal zo všetkých miest najviac, išlo to z kapitálových výdavkov ministerstva na kultúrne pamiatky pripomínajúce historické udalosti. Polovicu sumy tak môžeme použiť na skrášlenie parku v okolí pamätníka."
Tri metre vysoký
Pamätník bude stáť v parku Štefana Višňovského medzi zámkom a železničnou stanicou. V hre bol aj park Ľ. Štúra, Námestie SNP a Námestie slobody. Vo verejnej súťaži dostalo mesto štyri návrhy na kompozíciu sochárskeho diela, zvíťazil návrh akademického sochára Ladislava Beráka a architekta Róberta Tomana.
Berák je tiež autorom pamätnej tabule na divadelnej budove, kde ju osadili v roku 1992 pri 60. výročí Zvolenského manifestu.
Vybraný monument má byť tri metre vysoký. Na žulovom podstavci bude osadený bronzový reliéf v tvare kruhu s verným zobrazením Martina Rázusa a Andreja Hlinku. Podstavec z troch častí má symbolizovať vrchy Kriváň a Poľanu.
Vydláždená kruhová plocha pred pamätníkom je symbolom slnka vychádzajúceho spoza Kriváňa.
„Prostredie v okolí pamätníka dotvoríme lavičkami a osvetlením a počítame aj s úpravou zelene," povedal vedúci odboru územného plánovania na mestskom úrade Peter Kašša.
Pamätník má byť inštalovaný vo Višňovského parku.
Zvolenský manifest
Manifestačné zhromaždenie za autonómiu Slovenska sa konalo v októbri 1932 vo Zvolene za účasti najvyšších predstaviteľov vtedajších autonomistických strán Hlinku za HSĽS a Rázusa za SNS.
Ich symbolické podanie si rúk zavŕšilo proces spojenia dvoch politických strán do jedného autonomistického bloku, ktorý mal presadzovať záujmy Slovákov v parlamentných voľbách v roku 1935.
Na zhromaždení bol prijatý Zvolenský manifest, ktorého motívom bolo odmietnutie čechoslovakizmu. Autori žiadali napríklad naplnenie Pittsburskej zmluvy z roku 1918 a plnú autonómiu.
Zamietavý postoj k výstavbe pamätníka mali medzi inými predstavitelia evanjelickej cirkvi. Podľa nich sa proklamovaný zámer spolupráce zo zhromaždenia v historických súvislostiach nikdy neuskutočnil.
Polemický pamätník
Pamätník je polemický nielen svojím námetom, ale aj autorstvom. Ladislava Beráka časť umeleckých kruhov považuje spoločne s J. Kulichom a T. Bárffayom za typických predstaviteľov socialistického realizmu, ktorí počas komunizmu profitovali z ideologických zákaziek.
„Tvorba verejného priestoru by mala byť vždy námetom na verejnú diskusiu. Obyvatelia by sa mali dozvedieť, koho vo svojich dielach prezentovali Ján Kulich či Ladislav Berák," povedal Tomáš Džadoň z občianskeho združenia Verejný podstavec.
Toto združenie sa v poslednom období podieľalo napríklad na kampani Antikulich proti osadeniu sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade či realizácii busty R. Fica pred budovou Domu odborov v Bratislave.
Verejný podstavec prezentujú jeho iniciátori ako public-artový projekt, ktorý nadväzuje na iniciatívu Akú sochu do mesta a snažia sa prelomiť starý pohľad na tvorbu verejného priestoru.
Kveta Fajčíková
