ZVOLENSKÁ SLATINA. Postava stojaca po pás v mútnej vode. Takýto obraz sa človeku vráti v spomienkach na to ráno vo Zvolenskej Slatine. Starý muž nestál v žiadnom potoku alebo jazierku, bol na dvore svojho rodinného domu a zúfalo pozeral okolo seba. Hľadal, čo by ešte pred vodou ochránil, no nakoniec iba bezmocne rozhodil rukami a vyšiel na cestu pred dom. Odtiaľ sa najlepšie dalo pozorovať stúpanie vodnej hladiny.
To čo bolo pod vodou na dvore, už zachrániť nemohol. Pondelok 21. júna bol pre niektorých Slatinčanov plný starostí. Po výdatnom daždi sa najprv dedinou prehnala voda z polí, zavčas ráno začala nebezpečne stúpať hladina rieky Slatina. Voda zatápala domy pri rieke.
Obhliadky domov
Keď bolo po všetkom a hladina rieky sa vrátila do normálu, začali pre obyvateľov zatopených domov najväčšie starosti. Vlhké miestnosti museli vysušiť, zničený nábytok putoval do odpadu. Každý počítal škody, veď štát prisľúbil pomoc.
„Museli sme vypracovať správu o tom, ktoré domy povodeň poškodila, v akom rozsahu boli škody. Robili sme obhliadky domov spolu s členmi odboru krízového riadenia civilnej ochrany. Všetko muselo byť presne zaznamenané v dokladoch, ktoré išli na ministerstvo hospodárstva," hovorí prednostka Obecného úradu vo Zvolenskej Slatine Anna Pavlendová.
Obhliadky domov robili úradníci asi týždeň po povodni. Niektorí im poskytli aj fotodokumentáciu. „Bolo strašné vidieť, ako je v obývačke pol metra vody, koberce zvlnené, sedačky zatopené." Dom za domom, všetko prešli a zapísali. Celkovo tridsaťjeden domov.
Prvé škody nalasovali obyvatelia obce už počas povodne, a to museli úradníci skontrolovať. Veď ľudia zvyknú v takýchto prípadoch trochu preháňať. A niektorí sa spamätali až po dvoch mesiacoch. „Oháňal sa tým, že má podmočené múry a narušenú statiku. Vtedy nič nepovedal, ozval sa až teraz, keď ostatní dostali peniaze a obviňuje obecný úrad, že na to nedohliadol," dodáva o jednom nespokojnom majiteľovi domu prednostka.
Nábytok aj hračky
Pomoc prišla hneď. Najmä materiálna. Najprv obec rozdala dezinfekčné prostriedky, potom prišlo aj na nábytok a oblečenie.
„Ozývali sa nám viacerí ľudia s tým, že majú nábytok, ktorý môžu zatopeným domácnostiam darovať. Ako prví sa ozvali ľudia z Nitry, po nich sa pridali Bratislavčania, no nábytok a dokonca aj hračky prišli aj z Rakúska. Rozdeľovali sme aj elektrospotrebiče," hovorí prednostka.
Ako pri každom rozdeľovaní, ani tu všetci neboli spokojní. Chýbali napríklad váľandy a sedacie súpravy, a ten, čo ju potreboval a nedostal, samozrejme, šomral. Potom obyčajne lietajú obvinenia a závisť mení dobrých susedov na nepriateľov.
Tisíc eur
Štát vyplatil peniaze Slatinčanom postihnutým povodňou ešte začiatkom augusta. Koľko kto dostal, to prednostka presne nevie, hoci také niečo sa v dedine nikdy neutají.
„Nešlo to cez obecný úrad, štát vyplácal peniaze priamo rodinám," vysvetľuje. Hovorí sa o tisícke, samozrejme, v eurách. Pritom odhadnuté škody v rodinných domoch sa pohybovali v sumách nad tisíc eur. Najvyššia škoda dosiahla podľa štatistík obce 3500 eur, najnižšia iba 160 eur.
Pomerne veľké škody mala na svojom majetku aj obec, no na rozdiel od ľudí peniaze ešte nedostala. Voda vybrala dlažby na niektorých chodníkoch, v kultúrnom dome zatopilo bývalé šatne, teraz priestory mladých matičiarov. Nábytok im doslova plával vo vode.
Pomoc štátu, k tomu možno poistka, za predpokladu, že si ju majiteľ domu platí. Na prvý pohľad sa môže zdať, že niekto by mohol na povodni ešte aj zarobiť, ak dostal nábytok, odškodné od štátu aj peniaze z poistky.
„Ťažko povedať, ale asi nie. Keď niekomu ohodnotia zničenie starého nábytku a teraz si má kupovať nový, určite na povodni nezarobí," mieni prednostka. Napokon, ani poisťovňa nikdy nevyplatí sto percent hodnoty zničeného majetku.
Bagrovanie
Ako zabrániť tomu, aby sa situácia neopakovala? Protipovodňovými opatreniami. Tie však niečo stoja. „S Povodím Hrona rokujeme už roky. Do rieky Slatina vtekajú aj ďalšie potoky, ktoré sú tiež v správe Povodia Hrona, lenže na ich udržiavanie nikdy nie je dostatok peňazí. Obec ich obyčajne vykosí a vyčistí, no iba s pracovníkmi zapojenými do aktivačných prác. Ťažšie mechanizmy potrebné na vyčistenie obec nemá," hovorí Pavlendová.
Keď sa zdvihne hladina Slatiny, voda sa dvíha aj v potokoch. Podľa prednostky je najlepším riešením prebagrovanie samotnej rieky Slatina. „Možno by pomohlo aj Vodné dielo Slatinka, kde sa uvažuje o preložení koryta Slatiny," dodáva prednostka.
Júnová povodeň narobila škody nielen vo Zvolenskej Slatine, ale aj vo Vígľaši a v iných obciach. A voda ohrozuje región naďalej. Napriek zatopeným domom a dvorom, napriek nábytku a spotrebičom, ktoré museli vyhodiť, sa pri pohľade na rúcajúce sa domy v iných regiónoch sa mnohí, rovnako ako slatinská prednostka, zmôžu iba na stručné: „Chvalabohu, že nás takáto skaza obišla."
Povodeň sa môže kedykoľvek zopakovať
Vlani vybrali dvadsať vriec zemiakov, tento rok ani jedno.
ZVOLENSKÁ SLATINA. Voda sa pri júnovej povodni valila z dvoch strán, aj od záhrady, aj od hlavnej cesty. Ľudia v domoch medzi riekou a cestou boli bezmocní.
„Myslím, že peniaze od štátu už dostali všetci," hovorí Milan Gašpar, ktorý býva v jednom z poškodených domov. Poškodilo im dlažbu a múry. Tie nasiakli vodou, s vlhkosťou bojujú doteraz. Či peniaze stačili pokryť škody, nevedel. Do domu k Slatine sa priženil. Jeho svokrovi zalialo aj nábytok. „Niečo musel vyhodiť, niečo kúpil nové. Nebolo to až také zlé, ako u niektorých, čo mali aj pol metra vody," dodáva Gašpar. Podľa neho vypustili priehradu v Hriňovej, preto voda stápala. „Pršalo už aj viac a takú povodeň sme nemali," dodáva.
„Vo dvore sme mali všetko zaplavené. Najviac ma trápili elektromotory - na cirkulári a ďalší na šrotovníku," hovorí Ján Gambala. Jeden sedemapolkilowatový motor a jednu päť a polku musel po povodni sušiť. Našťastie sa mu to podarilo. „Je to v poriadku, obidva dobre fungujú," dodáva. K nábytku vo vnútri sa voda, našťastie, nedostala, škody tak mali iba na majetku vonku.
„Zemiaky musíme kúpiť, veď nám skazilo celú záhradu," pridáva sa do rozhovoru manželka Margita. Podľa nej nemá rodina zo záhrady takmer nič. Kým vlani vybrali dvadsať vriec zemiakov, teraz ani jedno. Ostalo tam všetko, mrkva i petržlen, fazuľa aj repa.
Rodine zatopilo pivnicu a v garáži jej mali viac ako pol metra. A mokro je tam stále.
Povodní už zažili vo Zvolenskej Slatine dosť, dom kúpili pred štyridsiatimi rokmi. „Takúto veľkú ale nie," konštatuje Gombalová.
Zatopený cirkulár i šrotovník majú stále na rovnakom mieste. O tom, aby ich dali na vyššie položené miesto, zatiaľ neuvažujú. Veď voda možno nezaleje dvor najbližších desať, dvadsať a možno aj štyridsať rokov. „Alebo príde o mesiac," pokrčí plecami Ján Gombala.
