LITAVA. Duchovný aj svetský rozmer majú dvojdňové oslavy v obci Litava v Krupinskom okrese, ktoré dnes vrcholia. Sú pripomenutím 875. výročia prvej zmienky o obci. Litava patrí k najstarším obciam, čo podľa starostu Štefana Matejkina súvisí s vybudovaním kláštora v Bzovíku v prvej polovici 12. storočia. „Nielen my, ale aj Bzovík, Senohrad či Badín majú prvé písomné zmienky z roku 1135."
Z histórie
Litava
Obec sa spomína od roku 1135 ako Lytua, neskôr sa premenovala na Zabroud, Lytua, Haradnuk, Chabrad, Lytua, Litawa; jej maďarský názov bol Litva. Patrila panstvu Bzovík, časť v 13. storočí vlastnila rodina Litvayovcov.
Slávnostná svätá omša, slávnostné zasadnutie obecného zastupiteľstva, krojovaný sprievod s konským povozom, jarmok ľudových výrobkov, vystúpenie dvojice komikov Kajzer a Meluš, skupiny historického šermu aj futbalový zápas, to všetko tvorilo program osláv v sobotu a nedeľu. Okrem súčasných obyvateľov sa ich zúčastnili aj rodáci.
„V Litave žije 780 obyvateľov. Pozvánky na oslavy sme poslali 270 rodinám, ktoré tu už nebývajú," povedal starosta. „Keďže v dedine máme zhruba 270 súpisných čísel, je to ešte takáto jedna dedina mimo."
Do Litavy prišli aj hostia z Békešskej Čaby. „Priateľské vzťahy so Slovákmi žijúcimi v Békešskej Čabe udržiavame už asi pätnásť rokov. Zhruba každý druhý rok chodíme k nim s naším folklórom, oni zas k nám so spevom. Slovenčina je tam však na úpadku, je to výnimka, ak mladí vedia slovensky. Najstaršia generácia hovorí ešte tou starou mäkkou slovenčinou. Napríklad namiesto choď povedia tájdi."
Včera v Litave otvorili ľudový historický dom, ktorý zariadením aj exponátmi pripomína tradície Litavčanov. „V máji sme ho kúpili od súkromníka za 7-tisíc eur," povedal starosta. „Má dobrú polohu uprostred obce pri obecnom úrade aj kultúrnom dome. Navyše je to typický starý gazdovský dvor s takzvaným pitvorom, prednou kuchyňou, má aj zadnú izbu, komoru, stajňu. Ľudia na aktivačných prácach ho dali do poriadku a naše ženy z klubu dôchodcov sa postarali o vnútorné vybavenie."
Ľudia podonášali, čo doma našli. Zbierku približujúcu domácnosť aj pracovný život v obci spred sto rokov chcú postupne doplniť o ďalšie historické exponáty a sprístupniť plánujú aj ďalšie priestory v dome spolu so stajňou. „Dom je mojím viacročným snažením, teraz, pri výročí, sa nám ho podarilo otvoriť. Slúžiť má aj na exkurzie školákov, pretože naše deti niečo takéto nikdy nevideli. Napríklad aj takú hlinenú podlahu na zemi."
Mladí v krojoch spievali na konskom záprahu po celej dedine.
Pohľad do prednej izby ľudového domu, ktorý je akýmsi múzeom. Foto: Ľubica Mojžišová
