ZVOLEN. Súčasťou tohtoročného archeologického výskumu v dolnej časti Pustého hradu je torzo vstupnej brány, o ktorej sa tradovalo, že môže ísť o vstup do podzemnej chodby, spájajúcej Pustý hrad so Zvolenským zámkom. Vedúci archeologického výskumu Ján Beljak tieto úvahy vylúčil. „Výskum ukázal, že to nie je vstup do tajnej chodby, ale do prvého podlažia veže."
Tá mala veľkorysé riešenie a patrila medzi najväčšie rezidenčné stavby v strednej Európe. Štvorcová stavba mala niekoľko podlaží, čo potrvrdil aj 3D skener, a jej pôdorys dosahoval úctyhodných 19,8 x 19,8 metra. Podobná stavba sa nachádza napríklad na hrade Serednei v Zakarpatskej Ukrajine. O precíznej práci stredovekých staviteľov svedčí tiež to, že hrúbka obvodových múrov dosahovala až 3,5 metra. Torzo zachovanej veže dosahuje výšku piateho podlažia.
Torzo zachovanej veže dosahuje výšku piateho podlažia. Foto: Ján Krošlák
Reštaurátori v súčasnosti vežu, takzvaný donjon, ktorému hrozilo zrútenie, spevňujú a konzervujú. Na spájanie používajú nehasené vápno, ktoré by malo byť dostatočne odolné aj voči mrazom a výkyvom počasia.
Už počas prvých týždňov výskumu odkryli kamenný prah v areáli dolného hradu. Zvažovalo sa, či ide o umelo prerazený múr, alebo druhú bránu hradu. Potvrdila sa táto možnosť, brána slúžila zrejme pri útokoch ako možnosť úniku z tejto strany hradu.
Práce na donjone odhaduje Beljak na dobu piatich rokov. Prekvapujúce nálezy však možno očakávať neustále, a to najmä na nádvorí dolného hradu.
Výskum otvorených častí na hornom hrade tento rok ukončili, ostáva doskúmať ešte objekt hradnej cisterny. Tento výskum je však finančne náročný a preto budú musieť archeológovia počkať na ekonomicky prajnejšie obdobie.
Počas leta sa na letnej archeologickej škole na Pustom hrade strieda približne 50 študentov z piatich krajín. Pre Juditu Mlynarsku, študentku archeológie z Krakova, je najzaujímavejšie to, že výšinného archeologického výskumu sa zúčastňuje prvýkrát. „Je to úplne iné ako výskum v osadách či pod budúcimi autostrádami." Pre Nadju Barkovú z Hradca Králové je škola výbornou možnosťou, ako si obohatiť študijné vedomosti v praxi.
„Sme radi, že sa mladí adepti archeológie naučili pohybovať v teréne. Naučili sa identifikovať rôzne sfarbenia, kultúrne a geologické vrstvy a tieto vrstvy aj odkrývať," povedala koordinátorka letnej školy archeológie Noémi Pažinová. Študenti tiež pracovali s nálezmi, čistili ich a databázovali.
Letnej školy archeológie na Pustom hrade sa zúčastňujú vysokoškoláci z piatich krajín. Foto: Ján Krošlák
