OČOVÁ. Zaznamenať všetko o folklórnom festivale je nad sily jednotlivca. Každý ročník by mohol byť samostatnou knihou, a tak dávame prednosť letmému nazretiu, niekoľkým okamihom, pár odstavcom z takejto knihy.
Kto rozkazuje v Očovej?
Divácky zaujímavé sú v podpolianskom folklóre práve rozkazovačky. Je v nich ukrytá nielen radosť z piesne ale aj pravá podpolianska hrdosť. Radosť obyčajného človeka, hrdosť Sládkovičovho Detvana. Alebo aj Očovana či jeho ženy!
„Sem - tam si aj ženy rozkážu. Napríklad na svadbách či krstinách," hovorí Monika Holíková zo súboru Očovan. Na našu otázku, kto v Očovej častejšie rozkazuje, sa najprv zasmeje a potom už trochu vážnejšie dodá: „No chlapi, aj keď v každej domácnosti to môže byť inak,"
Spevák sa musí vedieť aj pobiť
Kým na pódiu ešte len ohlasovali program „Roskezovaňia", za pódiom sa s prípravami finišovali účinkujúci. „Keď sa azda na mňa hneváš, že som nebol večer u vás," zanôtil si pre seba, a tak trochu už aj pre našu kameru Ján Hrončiak z Očovej. Pred vystúpením sa musel rozospievať, veď rozkazovačky nie sú jednoduché. „Spevák sa musí dobre zladiť s hudbou, musí sa trafiť do tóniny, aby tam nespieval bludy," hovorí Hrončiak.
„Dôležité je, aby spevák vedel nielen to, kedy má nastúpiť, ale aj to, kedy sa má odstúpiť. Aby bol priestor pre ďalšieho speváka." Občas sa vraj stane, že začnú spievať naraz aj dvaja, no pre skúsených spevákov to vraj nie je žiaden problém. „Pravdaže, chyba sa pritrafí, dobrí herci si ale poradia. Nám, starým kozákom, je to už jedno, my sa hocikde odstúpime," smeje sa spevák.
Na otázku, kedy si rozkázal svoju prvú pesničku, sa na chvíľu zamýšľa. „Tridsaťpäť rokov, možno ešte aj viac je tomu." Veď tento rok má na krku už päťdesiatku.
Na Podpoľaní to tak vždy bolo - nebol by spevák spevákom, keby si pred muziku nedokázal zastať a rozkázať tú svoju. „Musí vedieť aj zaspievať, aj rozkázať si a keď treba, tak sa aj pobiť - o miesto," dodáva s úsmevom Ján Hrončiak.
Festival skončil galaprogramom
Očovský festival začal ešte v piatok večer programom „Môj čierny brat...", ktorý bol vyznaním profesora Milana Križa pamiatke muzikanta Jána Gašpara Hriska. V sobotu sa amfiteáter prvýkrát zaplnil o pol štvrtej popoludní. Program „Keď stráne spievajú..." bol oslavou ľudovej piesne. Po nej nasledovalo už spomínané „Roskezovaňia". Večer patril najprv cimbalistom a po pol desiatej začal hlavný program Podpolianska paráda, v ktorom sa predstavili folklórne súbory Podpoľanec a Očovan. Nedeľné popoludnie patrilo najprv detským folklórnym súborom a o pol štvrtej začal slávnostný galaprogram, ktorý však museli organizátori v polovici prerušiť pre silnú búrku.
