LUKOVÉ, HRIŇOVÁ. Prácu poľnohospodárov ovplyvňuje počasie oveľa viac ako iné odvetvia. Akúkoľvek investíciu môže doslova vymazať. Sľubnú úrodu zničia dažde, chladné dni pribrzdia dozrievanie... My sme sa zastavili na dvoch malých farmách.
Nie viac ako dvadsať hektárov obhospodaruje Ľubomír Knap na rodinnej farme v Lukovom. Časť sú pasienky, časť orná pôda. Situácia, ktorú poľnohospodárom pripravilo tohtoročné počasie nie je ani pre Knapovcov práve ružová. „Musel som oveľa viac investovať do postrekov proti burine, lebo po dažďoch sa v porastoch objavilo pomerne veľa trávy," hovorí Ľubomír Knap. Dažde komplikovali celú sezónu a problémy spôsobujú aj v súčasnosti. Po dažďoch nemôže ísť s kombajnmi do polí.
Zemiaky nepestujú
„Vstupné náklady boli aspoň u nás tento rok pomerne veľké, dosť som investoval. Ťažko je teraz povedať, či sa mi to podarí predať alebo to využijem pre vlastné zvieratá," hovorí.
Dvadsať hektárov polí a lúk obrába rodina sama. Zemiaky nepestuje. Farma v Lukovom a jej zemiakové polia priťahovali obyvateľov okolitých obcí ako magnet. Zamerali sa preto na cukrovú kukuricu. „Osivo z Francúzska bolo drahé, teraz mi ju dosť zmordovalo nepriaznivé počasie. Uvidím či z toho niečo bude," dodáva.
Zákazníci vyhľadávajú domáci chov
Už roky sa poľnohospodárske podniky sťažujú na nízke výkupné ceny. Či už ide o mlieko alebo mäso. Farmár Knap na rozdiel od nich hovorí: „Nie je to také zlé, ešte sa to dá predať." Podľa neho veľa zákazníkov vyhľadáva mäso z domácich chovov a menších fariem, ktorým dáva prednosť pred veľkochovmi či produkciou z dovozu. „To sa potvrdzuje aj pri mliečnych automatoch, pri ktorých stoja celé rady," dodáva.
Sám sa snaží svoju farmu pripraviť na biochov. Najprv sa zapojil do projektu na prestavbu farmy, potom sa zameral na obnovu strojného parku. Na jednej strane človek dostane peniaze, na druhej strane musí farmu využívať najmenej päť rokov. „V našom prípade je to záväzok na celý život. Budujeme farmu a nič iné z nej v budúcnosti ani nechceme mať," dodáva.
Premočená pôda
„Samozrejme, počasie nás dosť trápi," konštatuje Ján Bariak, ktorý má farmu v hriňovskej časti Snohy. Sám má iba lúky a pasienky, na ktorých pasie dobytok a kone. „Extrémne teplá striedajú búrky a vytrvalé dažde, pôda je premočená... Kvalita pasienkov sa znižuje, a zvieratám takéto výkyvy počasie nepridávajú na zdraví," dodáva. Hospodári na viac ako štyridsiatich hektároch, svoj hovädzí dobytok chová iba na mäso.
Výkupné ceny hovädzieho na trhoch sú nízke, nestačia pokryť ani náklady. „Tak ako hospodárim ja a aj ostatní poľnohospodári na Hriňovsku, keď vyrábame doslova bioprodukty a musíme mäso predávať za bežné ceny, je to ťažké," konštatuje.
Bioprodukty
Väčšina ľudí vníma bioprodukciu ako niečo nové a je to práve naopak. Farmári hospodária rovnako, ako sa hospodárilo kedysi. „Naše zvieratá konzumujú seno, pasú sa na pasienkoch, a preto majú zdravé mäso. Je to úplne bežné hospodárenie, na rozdiel od konvenčnej výroby, pri ktorej sa zvieratá chovajú rôznymi zmeskami. Naša výroba je tradičná, aj keď sa toto slovo v súčasnosti používa v súvislosti s rôznymi produktmi. Čo už ale môže byť tradičné na masle, do ktorého sa pridáva repkový olej. Neviem, či niekedy niektorý gazda na Podpoľaní pestoval repku, lisoval olej a vyrábal z neho maslo," hovorí farmár.
Bioprodukcia je oveľa nákladnejšia, jeden človek sa postará iba o obmedzený počet zvierat, no tie majú maximálnu opateru. „Každé naše zviera má dokonca svoje meno," dodáva Ján Bariak.
