Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z oblasti Bratislavy-Rusoviec, Nitry-Bojnej či odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia.
Kresťanstvo začalo výraznejšie prenikať medzi Slovanov na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia, čo dokazoval napríklad kostol v Nitre vysvätený salzburským biskupom. Veľkým prínosom byzantských kresťanských vierozvestov bolo, že šírili Kristovo učenie na území našich predkov v ľuďom zrozumiteľnom slovanskom jazyku.
Konštantín (Cyril) ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, prispôsobené pre slovanskú reč - hlaholiku - a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou: výber evanjeliových čítaní - Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou
vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo.
Misiou Cyrila a Metoda na Veľkej Morave naši predkovia získali neoceniteľné bohatstvo. Popri Konštantínom vytvorenom novom písme hlaholike solúnski bratia dosiahli počas návštevy v Ríme (v roku 868) u pápeža Hadriána II. aj schválenie staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka západnej cirkvi, v ktorom sa mohli vykonávať kresťanské obrady, popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. Táto skutočnosť, ako aj titul arcibiskupa, ktorý Metodovi udelil pápež Hadrián, svedčí o úspešnosti misie.
Duchovný odkaz sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy, je silný aj v súčasnosti. Dodnes sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov či Macedóncov.
Dnešný sviatok sv. Cyrila a Metoda na Slovensku charakterizujú viaceré púte, slávnostné omše, koncerty a iné kultúrne a duchovné podujatia v rôznych regiónoch Slovenska za účasti biskupov a kňazov.
