S kapelou Kabát sme sa stretli ešte pred začatím Zvolenského Festu. Konkrétne s bassgitaristom Milanom Špalekom a bubeníkom „Hurvajsom". Zvyšní členovia kapely ešte dospávali predošlú narodeninovú noc gitaristu Tomáša Krulicha. S „kabátmi" sme pobudli v príjemnej atmosfére asi hodinku a Milan s Hurvajsom počas nej dodržiavali pitný režim dobre vychladeným pivkom.
Minulý rok ste oslávili 20. výročie kapely veľkým koncertom na Vypichu, ktorý ste zaznamenali na DVD. Na Kabát sa prišlo pozrieť až 60-tisíc divákov. Očakávali ste takú masu ľudí?
Milan: Určite sme to nečakali. Ja som sa dokonca stavil, že príde maximálne 30-tisíc fanúšikov.
Nemali ste trému pred takým obrovským publikom?
Milan: Neviem ako chalani, ale ja som mal obrovskú trému.
Hurvajs: Ja som trému nemal.
V tej istej zostave hráte spolu od roku 1990, neleziete si občas na nervy?
Milan: Furt! Dnes v noci som Hurvajsa skoro zabil (smiech).
Hurvajs: Spieval som mu áriu.
Milan: Ale nie, nelezieme si na nervy, veď spíme spolu na manželskej posteli. V súčasnej dobe už tak často spolu nie sme. Stane sa, že sa aj dva mesiace nevidíme. Stretneme sa až potom a tešíme sa na seba, takže to je v pohode.
Posledný album Corrida vyšiel už pred štyrmi rokmi. Kedy sa môžu vaši fanúšikovia tešiť na novinku?
Milan: Novinku chceme vydať okolo Vianoc. Hudbu už máme spravenú, teraz ju chceme otextovať. Sami nevieme, o čom texty budú, ale každá skladba bude mať asi svoj vlastný príbeh. Čo z nás vypadne, to z nás vypadne (smiech). S muzikou sme spokojní, len dúfame, že sa podaria aj texty a že nimi nahrávku nepokazíme.
Od vašich začiatkov už uplynulo naozaj dosť času. Kto vás ovplyvnil v začiatkoch a prečo ste sa rozhodli pre hudobnú kariéru?
Milan: Myslím, že Motorhead. Všetci sme počúvali práve Motorhead, a on bol asi podnetom na to, že chceme hrať aj my. Chceli sme hrať ako oni a vtedy sme dostali podnet na prvý album Má ji motorovou. Lenže na takéto vypaľovačky sme už starí. Keď sme na Vypichu hrali túto skladbu, tak sme už nestíhali, skoro nám praskli žily.
Najmä na prvých dvoch albumoch ste mali ostrejšie a provokatívnejšie texty, napríklad Nechte mě bejt, Hej moralisti. V čom to je?
Milan: Iba vo veku. Teraz už nemáme také ortodoxné názory ako v minulosti, keď sme mali 20 rokov. Teraz je to už trošku inak. Úplne ináč rozmýšľame.
Ste držiteľmi Českého slávika, vaše albumy sa dobre predávajú a ste populárni nielen doma, ale aj na Slovensku. Čakali ste v začiatkoch, že dosiahnete s kapelou Kabát taký úspech?
Milan: Ja som sa stavil už na začiatku našej kariéry, že budem hrať v kapele, ktorá dostane Zlatého slávika. Neviem, je to zvláštne... Zlatý slávik a Kabát, ty vole (smiech). Ale nie, keď sme začínali, tak sme s tým veľmi nepočítali.
Hurvajs: S tým sme naozaj vôbec nepočítali.
Čomu pripisujete vašu popularitu? Je to v jednoduchosti alebo v textoch?
Milan: Asi je to v tom, že si s nami ľudia môžu zaspievať.
Hurvajs: Asi aj kvôli tomu, že sa fanúšikovia s nami stotožňujú. Dá sa povedať, že naša hudba už zľudovela. Ľudia si s nami radi zaspievajú.
Milan: Ľudia si to zaspievajú aj preto, že je to spevavé a že sú to zapamätateľné texty. Keď sa chcem baviť, chcem si vypočuť také skupiny, ktoré si užijem a ich texty mi ostanú v pamäti. Keď sa chcem pobaviť, mám radšej spevavejšie partie a keď som nahnevaný, tak si pustím trebárs Sepulturu.
Čo počúvajú „kabáti" v súkromí?
Milan: Cestou do Zvolena sme v aute počúvali všetko možné, napríklad aj Ministry. Počúvame úplne všetko od Slade, cez staré kapely ako sú AC/DC. Tých musí počúvať úplne každý. Aj spomínaný Motorhead, proste všetko možné.
Na Slovensku každoročne vystupujete na festivale Topfest. Dá sa povedať, že to je váš domovský festival v našej krajine?
Hurvajs: Máme tam dobré vzťahy s usporiadateľom, sme kamaráti. Všetko funguje tak ako má, takže tam hráme vždy radi.
Milan: Človek vždy hrá radšej tam, kde to všetko klape. Topfest má svoje zázemie, je tam super pódium, množstvo ľudí. Taktiež je super, že sme si tam v minulosti zahrali na jednom pódiu napríklad aj so Slayerom. Nikdy predtým som si nemyslel, že budeme hrať s takýmito kapelami. Tento rok si zahráme aj s Megadethom. Náš gitarista Tomáš sa tento rok teší na svoju obľúbenú kapelu Status Quo. Dakedy sa učil svoje riffy podľa nich a teraz si s nimi zahrá na jednom pódiu, to je super.
Už ste považovaní za „harcovníkov". Sledujte aj svojich potenciálnych nástupcov, mladé kapely v Čechách alebo na Slovensku?
Hurvajs: Ja som v poslednej dobe nikoho zaujímavého nevidel. Možno je to tým, že sa ani nedívam na televíziu.
Milan: Nejaké partie mi napadajú, ale keď tak rozmýšľam, tiež už sú to staršie kapely. Mne sa napríklad páči Divokej Bill. Nové partie sú pre nás teraz akosi dosť rozhádzané. Samozrejme, že nejaké „husté" kapely môžu byť dobré, ale do médií sa nedostanú. Tvrdšie kapely registrujem len vtedy, keď s nimi hráme na nejakom festivale. Ja fakt ani teraz neviem o nejakej dobrej mladej kapele. Zo Slovenska poznáme, samozrejme, klasické kapely ako Horkýže Slíže, ktorí s nami hrali, ale ostatné sa nám ani nemajú ako dostať do povedomia, keď ich nehrávajú v televízii.
Hurvajs: Hlavne, že televízia je teraz presýtená Superstar, tam si človek ani nemá čo vybrať.
Spomínate Superstar, sledovali ste túto súťaž, alebo šla mimo vás?
Hurvajs: Všetko šlo mimo nás, vôbec sme to nesledovali, ani nemáme prehľad, kto tam spieval.
Udržujete ešte kontakty s kapelami, ktoré začínali na scéne keď vy? Napríklad s Alkeholom?
Hurvajs: Teraz už na festivaloch až tak často nehrávame. Oni sú z Prahy, my z Teplíc, takže sa už nevídavame.
Milan: Je fakt, že sa občas niekde stretneme, ale žeby sme sa nejako extra stretávali, to nie. Teraz sa skôr vídavame s kapelou Divokej Bill. S nimi aj dosť hrávame. Na festivaloch sa však premelie veľa kapiel a skôr sa stretávame s hudobníkmi, ktorých ani nepoznáme.
Vo Zvolene ste boli už deň pred koncertom, mali ste si čas pozrieť mesto?
Hurvajs: Ty vole, ja si to ani nepamätám (smiech).
Milan: Včera sme oslavovali narodeniny gitaristu Tomáša a on od nás dostal dosť fľašiek a tie sme vypili. Ostala mu iba jedna. Takže si pamätáme iba do toho času, než nám tie fľašky priniesol na stôl. Ale je pravda, že v meste sme sa pozrieť neboli, je strašné teplo.
Sú členovia kapely športovými fanúšikmi?
Milan: Ale áno.
Ako ste prežívali dosť nečakané víťazstvo českých hokejistov na svetovom šampionáte?
Milan: Ja som im vždy veril, ale párkrát sa to nevyplatilo, takže tento rok som im neveril vôbec. Ale už keď som videl, ako hrali v semifinále proti Švédom, hovoril som si, že by ten titul mohli získať. Vo finále som tŕpol, lebo Rusi si s nami robili, čo chceli, no naši zahrali našťastie tak, ako potrebovali a získali sme titul. Samozrejme, mali sme aj šťastie, ale to musí mať úspešné mužstvo vždy. Hokej je aj o šťastí, je to 50 na 50.
Teraz je svetový šampionát vo futbale. Česko sa na šampionát nedostalo, budete ho napriek tomu sledovať?
Milan: Chalani sa na to dívali už včera. Keď sme sa tam nedostali my, budeme teraz fandiť Slovákom. Vždy si musíš niekoho vybrať, komu budeš fandiť a my budeme fandiť práve vám. Je super, že ste sa tam dostali. Tí naši futbalisti asi viac chľastali ako hrali (smiech).
Ako vnímajú vaše pôsobenie v kapele a cestovanie po koncertoch vaše rodiny?
Milan: Manželky si už nato zvykli veľmi dobre. Nie je v tom žiadny problém, všetko funguje, ako má.
Ste už Českými slávikmi, vaša popularita stále rastie. Čo chcete s kapelou Kabát ešte dosiahnuť, máte vôbec motiváciu?
Hurvajs: Potrebujeme nové kolená (smiech).
Milan: Chcel by som dosiahnuť zo stoja na zem (smiech). Ťažko povedať, tým veľkým koncertom na Vypichu sme vlastne zakončili jednu éru. A teraz musíme začať odznova. Bude nový album a hlavné je, aby sa nám to páčilo. Keď niečo takto ukončíš, ako my 20 rokov existencie, tak ťa to trochu zneistí. Keď sa obzrieme do minulosti, sami seba sa pýtame, čo ešte viac chceme, čo ešte viac sa dá dosiahnuť. Nechceme, aby to bolo také, že každý rok nahráme album, ideme na turné a zarobíme nejaké peniaze. To nás už nie vždy motivuje, preto aj novinku vydáme až po štyroch rokoch. Keď niečo urobíme, povieme si, že keď nás to začne baviť, začneme to robiť znovu. A teraz čakáme, až nás to začne baviť (smiech).
Vaším najpredávanejším albumom je Colorado z roku 1996. Čím si vysvetľujete, že je to práve tento album?
Hurvajs: Vtedy sa ešte skladby z Colorada hrávali v rádiách a ľudia si tie skladby obľúbili. Teraz sa už bigbít v rádiách nehráva. Je však pravda, že veľa ľudí si nás vtedy kúpilo možno pre jednu pesničku.
Fanúšikovia si nevedia predstaviť váš koncert bez známych hitov ako Moderní děvče, Láďa, ale ako je na tom kapela? Neobohrali sa vám niektoré?
Milan: Do playlistu musíme zaradiť tie jasné „pecky". To akoby AC/DC zahrali nový album a nezahrali by Highway To Hell. Ich fanúšik by z koncertu odišiel naštvaný alebo sklamaný. Musíme ich hrať. Je pravda, že na toto leto sme playlist trošku upravili. Zahráme skladby, ktoré sme už dávnejšie nehrali. Ale teraz zas nevieme, či to budú ľudia ešte poznať (smiech). Je fakt, že keď začneme hrať napríklad Láďu, už máme z toho zvláštny pocit. Láďu hrávame naozaj často a ešte k tomu je to taká prapodivná pieseň. V podstate to mala byť iba taká sranda na záver albumu a ľudia si ju obľúbili. Niekedy akoby sa ľuďom najviac páčili tie najväčšie kraviny. Napríklad teraz nás úplne dostalo, že si ľudia obľúbili Krtka. To bolo tiež iba tak dodané na album. Je to zvláštne. Niektoré skladby nehráme vôbec, niektoré zasa stále.
Hurvajs: Niektoré pesničky nás už omrzeli, ale nikde to nevrav (smiech).
Nerozmýšľali ste zaradiť do playlistu aj niektoré skladby z prvých albumov? Napríklad Sex, drogy, rock´n roll je naozaj veľmi dobrá skladba.
Milan: Teraz sme si ju zahrali v skúšobni. Mazec ja sviňa, ani neviem, prečo ju nehráme.
Hurvajs: Pretože si lenivý ju spievať.
Milan: Jáj, áno, som lenivý ju zaspievať. My sme rozmýšľali práve nad touto skladbou na koncerte vo Vypichu. Hovorili sme si, že by sme ju zahrali na začiatku, ale zas keby hneď v úvode nevyšiel na pódium aj spevák Pepa (ten túto skladbu nespieva, pozn. autora), nebol by to asi dobrý nápad. Predsa len, bolo tam 60-tisíc ľudí a nie všetci boli ortodoxní fanúšikovia Kabátu, polovica z nich sa tam prišla pozrieť len preto, že sa tam dialo niečo veľké. Niektorí by ani nevedeli, že čo sme to za kapelu, keby som spieval ja a nebol by tam Josef Vojtek. Neskôr sme ju zaradiť nechceli, lebo niekedy počas vystúpenia už strácam dych. Ale zahráme ju niekde toto leto. Dnes ju dáme? A dnes radšej nie (smiech).
Pochodili ste Česko aj Slovensko. Keď odrátame domáce Teplice, kde sa vám najlepšie hrá a kde sa vám najviac páči?
Milan: To je vždy podľa toho, ako si to tam užijeme. Niekedy sa nám na jednom mieste hrá super a niekedy je všetko zle. Mne sa napríklad páči v Terchovej, kde budeme hrať aj toto leto. Je to taký menší festival, ale dobrý. V podstate sa však všade hrá podobne.
Čo by ste odkázali svojim fanúšikom?
Hurvajs: Nech prestanú piť, lebo budú chorí.
Milan: Hurvajs už prestal. Hm, nepiť... Asi nás neposlúchnu (smiech).
Milan Špalek, za ním Tomáš Krulich a v pozadí Ota Váňa si vo Zvolene opäť spolu zahrali až po polroku. Posledný koncert pred vystúpením na Zvolenskom Feste kapela odohrala na Vypichu pred 60-tisícovým davom. FOTO: (TASR)
Festivalu chýbala iskra
Počas druhej júnovej soboty sa pozornosť (nielen) Zvolenčanov nesústredila len na parlamentné voľby, ale aj na hudobný jednodňový Zvolenský Fest. Organizátorka podujatia Jana Babicová sa snažila ulahodiť najmä rockovo orientovaným fanúšikom, pretože ako hlavná hviezda večera vystúpili držitelia Českého slávika, skupina Kabát.
Kým na svojom poslednom vystúpení na Vipichu v Prahe zažil Kabát masívnu návštevnosť, letný štadión vo Zvolene nedokázal vypredať. Dôvodov nižšej účasti môže byť viacero. Voľby alebo fakt, že Kabát hráva na slovenských festivaloch pravidelne a už je dosť „okukanou" kapelou. Svoje možno zohralo aj veľké dusno a teplo.
Kabát odohral svoj štandard, v ktorom nechýbali hity ako Kdoví jestli, Porcelánoví prasata, Láďa, Žízeň, Pohoda alebo Moderní děvče. Žiaľ, kapele sa nevyhli technické problémy, keď nachvíľu vypadol zvuk. Našťastie, po pár minútach to vyriešili a koncert mohol pokračovať. Vystúpenie „kabátov" tiež nebolo bez chybičky, no kapela mala prvé vystúpenie po polroku. Na Zvolenský Fest, ako povedali, sa prišli oťukať pred hlavnou letnou sezónou. Fanúšikovia si vystúpenie Kabátu naozaj užívali, aj keď miestami by nezaškodilo, aby boli hlučnejší a viac spolupracovali s českou päticou. Atmosféra by dostala väčšiu iskru.
Na druhej strane, v predaji na festival boli klasické vstupenky a dvojaké vstupenky VIP. Jedna bola pre sponzorov a zahŕňala aj občerstvenie, druhá pre tých, ktorí boli ochotní zaplatiť skoro dvojnásobnú sumu oproti cene klasického lístka. Výhoda, ktorá im z nej plynula, bola možnosť byť priamo pod pódiom. No takýchto "vipkárov" nebolo toľko, aby vyplnili celý priestor. Zvyšok publika stál za ohradami ďalej od pódia, čo nemohlo dobre vplývať ani na hrajúcu kapelu.
Hoci sa akcia volala Zvolenský Fest, nepredstavila sa na ňom ani jedna domáca kapela. Na miestnej undergroundovej scéne je pritom množstvo talentovaných hudobníkov a na takejto akcii by si určite zahrali aj zadarmo. „Oslovili sme dve miestne kapely, no už mali v tom čase obsadené termíny," argumentovala Jana Babicová. „Domáce kapely sme začali oslovovať až po podpise zmluvy s Kabátom a ostalo nám málo času." Dodala, že ak podarí zo Zvolenského Festu urobiť tradíciu, v budúcnosti domáce kapely priestor určite dostanú.
