ZVOLEN. Májové dažde nám nedovolili venovať sa záhradkám tak ako po minulé roky. Na rozmočenej pôde sa nedalo ani pohnúť. Voda stála na chodníkoch medzi hriadkami a bezmocní záhradkári netrpezlivo sledovali predpovede počasia.
„Niektoré máje bývajú suché, tento rok bolo vlahy až - až. Vo Zvolene spadlo až 200 milimetrov zrážok, čo je skutočne veľmi veľa," povedal Albín Jankulík, odborný inštruktor Slovenského zväzu záhradkárov vo Zvolene. Najhoršie ale je, že vplyvom vlhkosti sa rozšírili škodcovia a najmä hubovité choroby.
„Na ovocných stromoch je to monilióza, ktorá ničí kvety a listy višní a čerešní, napadá ale aj hrušky, jablone a slivky. Najmä čerešne, ktoré teraz dozrievali, sú popraskané. Možnože ešte niečo bude z odrôd čerešní, ktoré dozrievajú trochu neskôr. Na jabloniach sa prejavuje chrastavitosť, ktorá keď prejde na plody, sú nepoužiteľné. Pomerne veľa je ale aj vošiek," dodal záhradkár.
Pleseň dokáže zničiť celý porast
Najväčším nebezpečenstvom sú plesne. „Pamätám, že v minulosti sa tu vyskytla pleseň zemiaková okolo polovice júna. Vtedy tiež veľmi dlho pršalo. A tento rok je ešte horší, pleseň som zistil na zemiakoch už okolo 5. júna a musel som ich postriekať protipliesňovým prípravkom. Odporúčal by som to všetkým, aj preventívne, pleseň sa môže prejaviť neskôr a porast dokáže zničiť behom týždňa," vysvetlil Jankulík.
A keď už ideme rastliny postrekovať, treba do roztoku pridať aj prípravky proti pásavke zemiakovej, ktorá už začala klásť vajíčka. V súčasnosti treba bojovať proti plesni aj na paradajkách a cibuli.
Môžu prísť o úrodu
Problémy majú aj jahody - polovica plodov hnije. Kontaminácia prichádza zo vzduchu aj z pôdy. Ideálne by bolo podložiť ich nejakými stružlinami, dokonca prichádza do úvahy aj zastrešenie. Hnilobe sa ťažko bráni, rastlina je niekedy infikovaná už pri kvitnutí.
Naopak, dobré úrody sa javia pri slivkách a jablkách, aj tie ale treba chrániť pred škodcami. „Záhradkárom sme už odporúčali ošetrenie proti obaľovačovi jablčnému, čo je motýľ, ktorý spôsobuje červivosť jabĺk." Niektoré stromy sú ale už napadnuté, vplyvom chrastavitosti začínajú z nich opadávať listy, do toho ešte vošky. Záhradkári, ktorí si ovocné stromy nepostriekali, môžu prísť o úrodu, najmä pri citlivejších odrodách.
Doma nesedeli
Počas dažďov nebolo jednoduché nájsť si chvíľu na postreky. „Treba to vystihnúť. Mne sa tiež stalo, že po dvoch hodinách ako som rastliny postriekal, prišiel dážď a všetko zmyl," zasmial sa záhradkár. Niekedy to stačí, najmä pri systémových prostriedkoch, lepšie ale je, keď aspoň pol dňa po postreku neprší," poradil Albín Jankulík, ktorý v kancelárii okresnej organizácie záhradkárov v Dome služieb vo Zvolene poskytuje záhradkárom každý utorok cenné rady.
Čo robili záhradkári, keď nemohli ísť do premočených záhrad? Sedeli doma? „Napriek dažďu a blatu sme sa viacerí vybrali do svojich záhrad. Zemiaky bolo treba obhrnúť. Zem sa síce lepila na motyku, no nakoniec sa mi to podarilo. Rovnako bolo dôležité zemiaky okopať, aby sa k nim dostal aj vzduch, korene rastliny ho potrebujú. Výdatné zrážky tiež odplavili dosť živín, preto ich treba znova prihnojiť. Nespoliehať sa na to, že sme už hnojili."
