Povodne postihli aj živočíšnu ríšu. Lúky sú domovom tisícok vtákov, ktoré si na nich zakladajú svoje hniezda a vyvádzajú svoje potomstvo. Povodne im to znemožnili.
Najhoršie dopadli v údolí riek
„Je to jednoducho katastrofa. U niektorých druhov bolo deväťdesiat percent hniezd vyplavených. Najmä pôdne, napríklad škovránky, sláviky. Všetko, čo bolo v údolí riek, dopadlo zle. To, čo narobili povodne s ľudskými obydliami, to isté sa stalo v živočíšnej ríši," povedal Anton Krištín, vedúci oddelenia ekológie živočíchov Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.
Výskumné projekty zamerané na monitorovanie niektorých druhov vtákov ukázali, že po povodniach si budujú náhradné hniezda. Ak by nedošlo k ďalším povodniam, straty by nemuseli byť až také silné.
Bocianom viac chutia myši
Druhy, ktoré hniezdia na stromoch, nie sú na tom až tak zle.
„Zatiaľ nevieme, ako to bude s bocianmi, aj keď sa už teraz ukazuje, že mláďat bude oveľa menej. Bociany sú síce takmer v každom hniezde, no je v nich zväčša len jedno mláďa. Najviac tri," dodal Krištín.
Na zaplavených lúkach sa im oveľa ťažšie hľadala potrava. Viac vody by automaticky malo znamenať viac žiab a tie, ako vieme, bociany žerú. „To je pravda, no oveľa viac ako žaby sú ich potravou myši a hraboše. Analýza vyvrhnutých zvyškov, ktorú sme robili v okolí bocianích hniezd v Budči, Lieskovci či v Podpoľaní, ukázala, že hraboše a myši tvoria až deväťdesiat percent potravy bocianov a žaby sú skôr doplnkovou potravou."
Nedostatok času
Populácia vtáctva, ktorú kruto postihol nadbytok zrážok, by sa podľa odborníkov mala ešte spamätať. Záleží iba na tom, ako rýchlo budú schopné založiť si náhradné hniezda. Čas hrá proti nim. Ďalšie výdatné zrážky by už spôsobili v ich radoch riadnu pohromu.
„Niektoré sťahovavé vtáky majú mesiac a pol na vyhniezdenie a odlet na zimoviská. Odlietať začínajú už od polovice júla, najmä ak letia veľmi ďaleko, napríklad do južnej Afriky. Bocian to nemá až také kritické, odlieta až koncom augusta."
