Ľudia alergickí na peľ majú najhoršie obdobie, ktorým je pre nich jar, za sebou. Peľové alergény sa však budú v ovzduší objavovať až do jesene. Peľ brezy, jeden z najsilnejších alergénov, strieda rovnako agresívny peľ letnej trávy, hovorí alergiologička a klinická imunologička Andrea Banská.
Alergikov pribúda, podľa štatistík ňou len v Európe trpí 40 percent populácie. Mali naši starí rodičia lepší imunitný systém?
- O alergii sa hovorí, že je epidémiou 20. storočia. V ňom sa zmenili podmienky, v akých žijeme. Do imunitných mechanizmov ľudí zasiahla aj éra antibiotík. V roku 2015 každý druhý Európan bude trpieť nejakou formou alergie. Na druhej strane, ak sa vyskytli mierne formy alergie u našich predkov, akou je napríklad senná nádcha, nevenovala sa im veľká pozornosť. Skôr sa liečili ťažké formy alergie, akou je astma, a konečné prejavy alergického ochorenia. Alergia sa môže sa prejaviť v ktoromkoľvek veku života. V detskom aj v seniorskom. Máme pacientov, u ktorých sa prvé príznaky alergie prejavili vo veku 65 či 70 rokov.
Dá sa vyliečiť alergia?
- Nie, je to doživotné ochorenie, ale dá sa ovplyvniť do takej miery, že pacienti nemusia mať silné prejavy alergie ani v „ich" peľovej sezóne. Liečba spočíva v dvoch hlavných formách. Symptómová lieči prejavy alergie pomocou liečiv. Druhá, pomerne nová liečba, jej odborný názov je špecifická alergénova imunoterapia, lieči príčinu alergie. Pri nej sa do organizmu alergika aplikuje v pravidelných, postupne sa zvyšujúcich dávkach látka, na ktorú je pacient alergický. S tým, že si pacient vytvára vlastné protilátky. Samozrejme, táto metóda sa nedá použiť pri všetkých pacientoch, preto musí byť najskôr komplexne vyšetrený na možné kontraindikácie. Liečba trvá 3 - 5 rokov, inak nemá efekt. Ak u pacienta zaberie, prejavy alergie sa uňho nemusia objaviť päť alebo aj desať rokov. V niektorých prípadoch aj do konca života, napriek tomu človek alergikom zostáva. Je pravda, že imunitný systém okolo 70. až 80. roku života vyhasína a prejavy alergie už nebývajú také silné, ale nie je to všeobecne platné pravidlo.
Niekto si možno povie; do leta ma to prejde, a nelieči sa. Môžu sa prejavy alergie uňho postupne zhoršiť?
- Každá peľová sezóna je iná. Tohtoročná bola najhoršia po dvadsiatich rokoch, v ovzduší bolo štvornásobne viac peľu. Ťažkosti má pacient len v období, keď je v kontakte s alergénom. No ak sa nelieči nádcha, ktorou sa prejavy alergie zvyčajne začínajú, v 80 percentách prejde alergia do alergickej astmy. Tá sa tiež dá liečiť, pacienti tomu ľudovo hovoria „zlezie to na priedušky", ale liečba je komplikovanejšia. A ak trvá viac rokov, už sa nedá použiť druhá forma liečby s podávaním alergénu, na ktorý je pacient alergický.
Takže ste mali tento rok aj viac pacientov?
- Jednoznačne. Mali sme pacientov vo vyššom veku, ktorí doteraz problémy s alergiou nemali, väčšinou však išlo o ľudí, v rodine ktorých sa už alergik vyskytol. Tento rok ich bolo naozaj veľa. A mali sme aj veľa prípadov pacientov, ktorí doteraz mali len nádchu, no tento rok sa im už alergia prejavila astmou.
S rozšíreným pestovaním repky olejnej sa o nej hovorí aj ako o rizikovej rastline pre alergikov. Takisto o orgováne. Akú hrozbu predstavujú?
- Všetok peľ, ktorý sa nachádza v prostredí, môže byť alergénom. Posledne, ako pribúda na poliach repka olejná, pribúda aj počet pacientov, ale nie je to taký silný alergén ako sú lipnicovité trávy alebo obilniny či alebo jarné kvety. Všetky alergény môžu navodiť alergiu, no každý má inú silu. Ani orgován nepatrí medzi významné alergény. Vzdušné alergény môžu byť celoročné alebo sezónne. Z celoročných najväčšie ťažkosti spôsobujú ľuďom roztoče alebo zvieratá, ale najviac pacientov máme v peľovom období, ktoré sa začína často už vo februári, v závislosti od počasia. Pri teplote, pri ktorej začínajú kvitnúť jarné stromy. Zo stromových alergénov patrí v našej lokalite k najagresívnejším breza, lieska, neskôr pribudnú buky. Ich obdobie trvá do marca - apríla, potom začínajú kvitnúť letné trávy. Na jeseň ešte kvitnú buriny, no najagresívnejšie sú jarné stromy a letné trávy.
Repka olejná nie je priateľom alergikov. Foto: TASR
Niektorým ľuďom v zime slzia oči. Je to prejav alergie na chlad? Mali by vyhľadať odbornú pomoc?
- Ľudovo sa tento prejav síce volá alergia na chlad, ale nie je to v pravom slova zmysle alergia. Skutočná alergia na chlad sa prejavuje červenými pupencami na koži. V tomto prípade ide o reakciu oka alebo nosovej sliznice na chlad, je to skôr prejav podráždenia chladových receptorov, ktorých máme na slizniciach veľké množstvo. Viac sa však prejavuje u alergikov, pretože majú citlivejšie sliznice ako zdravý človek. Pomôcť môže očný alebo krčný lekár, ktorý predpíše lokálnu liečbu.
Ako človek zistí, že má oslabený imunitný systém?
- Väčšinou sa prejaví častými infekciami dýchacích alebo močových ciest, kožnými prejavmi, častými herpesmi či ústnymi aftami, čo sú malé pľuzgieriky na povrchu ústnej sliznice. Čo sa týka alergie na peľ, jedným z prvých prejavov je nádcha. Na rozdiel od bakteriálnej, keď sekrét z nosa je sfarbený, je alergická nádcha vodnatá a prejaví sa v prostredí s výskytom daného alergénu. Je to tiež kýchanie, svrbenie očí, ich začervenanie či opuchnuté viečka.
Koncentrácie peľu tisa, javora, hrabu, smrekovca, buka, jaseňa, pagaštanu, orecha klesajú, ich peľová sezóna sa končí. V ovzduší sa vyskytuje ešte peľ duba, smreka, borovice, skorocelu a pŕhľavy. Kvitnúce trávy z čeľade lipnicovitých budú najvýznamnejším alergénom pre najbližšie dva mesiace. Pribudne peľ lipy, agátu, bazy, obilnín.
S príchodom suchších a slnečných dní možno očakávať, že sa v ovzduší znovu vyskytne tzv. topoľová vata. Ide o semená topoľa, ktoré síce nie sú alergénom, ale môžu slúžiť ako nosič peľu napr. tráv alebo spôsobovať mechanické podráždenie očí a slizníc nielen u alergikov. Po dažďoch sa v ovzduší ešte výraznejšie zvýšia koncentrácie spór húb (plesní), informuje na svojej webovej stránke Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Vdýchnutiu peľov v ovzduší sa zabrániť nedá. Najlepšou možnosťou boja s týmto celoživotným ochorením je prevencia. "Lieky predpísané lekárom by mal pacient užívať pravidelne a nielen vtedy, keď sa dostavia príznaky ochorenia. Cieľom liečby nie je príznaky potláčať, ale im predchádzať," hovorí hovorí alergiologička a klinická imunologička Andrea Banská (na snímke).
Nové moderné antihistaminiká fungujú na princípe blokátorov, ktoré sa snažia zablokovať neželanú reakciu organizmu, preto je dôležité ich dlhodobé a pravidelné užívanie. Len poctivá liečba prináša želaný účinok.
Voľno predávané lieky sú určené na pomoc v akútnych prípadoch, neodporúča sa ich dlhodobé užívanie, kým antihistaminiká, ktoré pacientovi predpíše alergológ, sú na dlhodobé užívanie a tomuto faktu je prispôsobené aj ich dávkovanie a zloženie.
Mapa peľového spravodajstva Európy sa vývojom ľudstva mení. V dôsledku globalizácie a klimatických zmien sa na naše územie dostávajú pele rastlín, ktoré naši predkovia nepoznali. Tieto pele sú navyše v dôsledku rozvoja priemyslu agresívnejšie než v minulosti, čo má za následok značný nárast peľových alergií. V Európe dnes týmto ochorením trpí 40 percent ľudí.
Klimatické zmeny. Posledné štúdie ukázali, že klimatické zmeny ovplyvňujú množstvo peľov v ovzduší, ich alergénnosť, mieru rozšírenia a peľovú sezónu. Pri čoraz kratších zimách nastupuje kvitnutie bylín, tráv a drevín oveľa skôr ako v minulosti a ich sezóna sa každým rokom predlžuje. Za posledných 30 rokov sa peľová sezóna predĺžila o 10 - 11 dní. Na jar nastupuje v priemere o 6 dní skôr a na jeseň končí o 5 dní neskôr.
Výkyvy počasia. Extrémne výkyvy počasia, ako sú víchrice či orkány, majú za následok prenos peľov na veľké vzdialenosti a následne ich výskyt aj v tých regiónoch, kde tieto rastliny ešte nekvitnú, prípadne kde sa bežne nevyskytujú. Alergici preto môžu pociťovať príznaky skôr, než v ich okolí skutočne nastane peľová sezóna.
Cena za globalizáciu. Dovozom zo zahraničia je dnes možné získať rastliny z ktorejkoľvek časti sveta. V našich zemepisných šírkach sa tak čoraz častejšie objavujú druhy rastlín, ktoré by sme tu v minulosti len ťažko hľadali. Hoci sa im tu často dobre darí, náš organizmus si na ne nemusí privyknúť. Následne reaguje odmietavou alergickou reakciou.
Mesto a vidiek. V mnohých európskych mestách dochádza k zaujímavému javu. Zvyšovaním urbanizácie sa stále viac zmenšujú zelené plochy, čím sa zároveň znižuje množstvo peľov trávy v ovzduší. Za posledných 30 rokov poklesla v Európe rozloha trávnatých plôch o 40 percent. Napriek tomu je čoraz väčší výskyt peľových alergií. Vedci predpokladajú, že dôvodom je najmä zvýšená miera znečistenia ovzdušia, ktorá spôsobuje väčšiu agresivitu peľov. Je známe, že pele rastlín v mestách sú oveľa agresívnejšie než pele tých istých rastlín na vidieku.
