BANSKÁ BYSTRICA . Slovenskí vedci sa postavili proti „kalamite" z Ministerstva životného prostredia. Viac ako 160 vedeckých a odborných pracovníkov rozhorčila a zjednotila „bezprecedentná" výnimka ministerstva, ktorá umožnila lesníkom ťažbu dreva v piatom stupni ochrany Národnej prírodnej rezervácie Zadná Poľana. V otvorenom liste žiadajú ministra životného prostredia, ministra pôdohospodárstva a riaditeľa štátneho podniku Lesy SR, aby zabránili výkonu tohto rozhodnutia. Zároveň žiadajú, aby situáciu neposudzovali len úradníci, ale aj odborné a vedecké kapacity.
„Sme toho názoru, že pri prijímaní tohto rozhodnutia boli porušené viaceré ustanovenia zákona o ochrane prírody, správneho poriadku a zákona o lesoch. Rozhodnutie nie je podložené relevantnými odbornými argumentmi, a sú v ňom hrubé odborné chyby a nezrovnalosti. Najviac nás však znepokojuje, že takýmito rozhodnutiami rezortu životného prostredia sa prehlbuje morálny, etický a profesný úpadok v ochrane prírodného dedičstva na Slovensku a umožňuje sa jeho hrubá fyzická devastácia až likvidácia," uvádzajú vedci vo výzve ministrom.
Vedci: Odumreté stromy nie sú bezlesie
Ministerstvo životného prostredia povolilo ťažbu dreva na rozsiahlej ploche pralesov v Zadnej Poľane. V rozhodnutí nestanovilo pre ťažbu žiadny limit. Drevo je možné v tomto najprísnejšie chránenom území ťažiť do konca roku 2018. Ministerstvo svoj postup odôvodňuje potrebou vykonávania zásahov proti podkôrnemu hmyzu.
Naplnením rozhodnutia by došlo podľa signatárov výzvy k prerušeniu kontinuity vedeckých výskumov napríklad pralesov, ktoré v tomto území prebiehajú od roku 1974.
„Nazývať plochy s odumretými stromami v Zadnej Poľane bezlesím, či hovoriť tu o ekologickej katastrofe, je katastrofálny ekologický nezmysel. Vedecké poznatky jasne hovoria, že takéto plochy tvoria organickú súčasť biotopov horských smrečín. Ide o prírode blízke vývojové štádium smrečín, v ktorom trvá kontinuita plnenia funkcií lesa i kontinuita predmetu ochrany. Majú veľmi podobnú biologickú diverzitu i ekologickú stabilitu ako živé smrečiny a v prípade nezasahovania aj lepšie predpoklady na dosiahnutie priaznivého stavu ako ťažené porasty," vyhlásil Ján Topercer, ekológ z Botanickej záhrady Univerzity Komenského Blatnica.
Odstránenie pralesa je tým najhorším možným zásahom
Mirko Bohuš z Univerzity Komenského označil rozhodnutie ministerstva za zásadné porušenie elementárnych princípov ochrany rezervácií. Do diskusie sa zapojili aj českí vedci.
„Odstránenie pralesa je tým najhorším možným zásahom, ktorý si dokážem predstaviť," myslí si Vlastimil Křivan z Biologického centra českej akadémie vied.
Signatári výzvy označujú zásahy v Zadnej Poľane ako protiprírodné rozhodnutie Ministerstva životného prostredia a upozorňujú, že ostatné rozhodnutia rezort prijímal bez verejnej diskusie, bez využitia odborníkov a vedcov, v rozpore s odbornými stanoviskami organizácií, ktoré si na tento účel zriadil rezort životného prostredia, ba dokonca aj v protiklade k rozhodnutiam nižších orgánov štátnej správy.