Divadlo Aréna uvedie hru Štefana Kršňáka

ZVOLEN. Situačná komédia herca a dramaturga Štefana Kršňáka S brokovnicou na manžela, ktorú napísal v roku 1981 a dodnes ju uvádzajú viacerí slovenskí ochotníci, zaraďuje do svojho repertoára bratislavské Divadlo Aréna. Takmer tridsať rokov od jej vydania sa tak po prvý raz dostáva na profesionálne javisko.

Hru dlhoročného herca zvolenskej činohry už videli Slováci žijúci v Kanade a v Spojených štátoch. Premiéry svojej hry v Aréne sa už však nedožil. V roku 1999 vo veku 63 rokov podľahol rakovine.

Dramaturgom z núdze

Štefan Kršňák po krátkom účinkovaní v pantomimickom súbore Slovenského národného divadla a dvoch sezónach v divadle SNP v Martine zakotvil na takmer celý profesionálny život v Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene.

Štefan Kršňák na archívnej snímke.

„S dabingom sa nekamarátil, vo filmoch často nehral a z hereckého platu rodina veľmi vyžiť nemohla. Tak si založil malý „súkromný" súbor v počte 5 ľudí, aby sa zmestili do jedného auta, naštudovali komédiu a po prehrávkach na Slovkoncerte vyrazili po dedinských kultúrnych domoch a kúpeľoch. Za jeden rok stihli vždy precestovať celé Slovensko," hovorí syn zosnulého herca Boris Kršňák.

„Po pár rokoch bolo už „divadielko z kufra", ako ho nazvali v časopise Film a divadlo, veľmi populárne a vyhľadávané. Po dvoch divadelných hrách však otec zistil, že komédie s malým obsadením, potrebné pre jeho súbor, teda troch mužov a dve ženy, neexistujú, a tak sa rozhodol, že on nejakú hru napíše." Na konci 70. rokov sa tak zrodilo Veno pre Veronu alebo Krčmárka Rezancová vydáva dcéru. O dva roky, keď už bola hra obohratá, vznikla aj druhá komédia pre súkromné divadlo Štefana Kršňáka S brokovnicou na manžela.

Najpopulárnejší autor ochotníkov v 80. rokoch

„Pamätám sa, ako ma mnohí otcovi kamaráti, ktorí chodili na súťažné prehliadky ochotníckych divadiel, prosili, aby som povedal otcovi, nech už, preboha, žiadne divadelné hry nepíše," zasmial sa Boris Kršňák.

Boris Kršňák: Keďže pre malé divadelné súbory v tom čase hry neboli, začal si ich otec písať sám. A stal sa autorom, po ktorého tvorbe siahali ochotníci najčastejšie a do svojich repertoárov zaraďujú jeho hry dodnes. Je mi však ľúto, že sa nedožil premiéry v divadle Aréna.

„Za všetkých môžem spomenúť Petra Kováča, Ivana Palúcha či Ďura Kováča. Niežeby sa im nepáčili, ale na každej prehliadke si museli pozrieť minimálne jeden súbor s otcovou hrou, často aj viac. Dodnes mám dložené Javisko z druhej polovice 80. rokov, kde uverejnili rebríček najhranejších autorov medzi ochotníkmi. Ak si dobre pamätám, na prvom mieste bol Ľubo Feldek s Jánošíkom podľa Vivaldiho, na druhom Miroslav Horníček s hrou Dvaja muži v šachu a na treťom otec s Brokovnicou. Na šiestom mieste mal otec ešte Veno pre Veronu."
Bol jediným, kto mal dve hry v prvej desiatke a tým sa stal najhranejším autorom ochotníckych divadiel.

Štyri hry

Neskôr sa Štefan Kršňák rozhodol sa aj pre vážnejšiu tému, a tak vznikla tragikomédia Nevydarené jubileum, ktorú hralo aj Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene. „Moja túžba byť profesionálnym hercom trvala, našťastie, len dve sezóny, ale stačila na to, aby som si na doskách zvolenskej činohry zahral aj v tejto hre," dodáva Boris Kršňák.

Svoju dramatickú tvorbu zakončil Štefan Kršňák kriminálkou Muž s tajným poslaním (1998), ktorú si vybrali napríklad ochotníci z Báčskeho Petrovca vo Vojvodine.

V Toronte aj New Yorku

V roku 1996 siahlo po Kršňákovej Brokovnici na manžela kanadsko-slovenské divadlo Dolina. Hosťoval v nej už zosnulý košický herec Peter Rašev. O rok neskôr pozvalo divadlo do Toronta autora hry aj jeho syna Borisa, ktorý v hre v postave Imra vystriedal Petra Raševa.

„V Kanade sme boli šesť týždňov. Hrali sme v Ottawe, Montreale, Hammiltone, Windsore a nakoniec sme s predstavením odcestovali do New Yorku. Bola to úžasná skúsenosť i poďakovanie za to, že herec Štefan Kršňák dokázal vyslovene z potreby začať písať divadelné hry," povedal Boris.

V Bratislave

Komédia S brokovnicou na manžela vykresľuje pohlavia v manželstve v otočenom svetle; muž varí a štopká ponožky, zatiaľ čo jeho žena „nosí nohavice".

Ferdiš (Miro Noga) je päťdesiatnik, rád štrikuje, varí a upratuje. Plní funkciu manželky a jeho skutočná manželka Cecília (Zuzana Kronerová) ním pohŕda, túži, aby mal frajerky, aby pil, bil ju, jednoducho, aby bol „mužom". Vyhodí ho z bytu, chce sa s ním rozviesť. Celý dej tejto bulvárnej komédie sa odohráva v byte Ferdišovho spolupracovníka, starého mládenca Imricha (Juraj Kemka), ktorý práve maľuje byt, a kde postupne vzniká celý rad fraškovitých situácií.

Premiéru komédie uvedie Aréna 11. apríla. „Je mi ľúto, že sa otec tejto premiéry nedožil. Zomrel, keď bol ešte plný sily. Aj keď by už asi žiadnu divadelnú hru nenapísal, mal rozpísaný televízny scenár a knihu poviedok. A iste by si na premiére v Divadle Aréna, nielen so mnou, veľmi rád vypil niekoľko pohárov šampanského. Takto ich budem musieť zvládať sám."