Arborétum Borová hora už možno nebude chránené

ZVOLEN. Arborétu Borová hora hrozí vyradenie zo siete chránených území. Návrh je výsledkom „prehodnotenia chránených území národnej sústavy", ktorú v roku 2007 vypracovala Štátna ochrana prírody a vlani ju schválilo ministerstvo životného prostredia.

S vyradením nesúhlasí ani arborétum, ani zvolenská samospráva. Arborétum v pripomienkovom konaní navrhuje zníženie stupňa ochrany a mesto rozšírenie chráneného areálu o bývalú liečebňu tuberkulózy.

Stredoeurópske špecifikum

Riaditeľ Arboréta Ivan Lukáčik sa bráni, že „zo správy o prehodnotení chránených území nevyplýva jednoznačná povinnosť vyradiť chránené územie antropogénneho charakteru z národnej siete chránených území. Správa len odporúča, aké druhy území by mali byť do nej prednostne zaradené a aké nie."
Práve pre antropogénny charakter areálu ho chcú zo siete vyradiť; nie je totiž pôvodným krajinným prostredím. Budovať ho začali v roku 1965 na severnom okraji Zvolena.

„Arborétum je v plnom rozsahu zamerané na zachovanie, ochranu a výskum najmä našich pôvodných drevín. Toto zameranie je špecifické nielen v rámci Slovenska, ale minimálne v stredoeurópskom meradle," argumentuje Lukáčik.

Pamiatkový úrad potvrdil, že Borová hora je vzácnou a ojedinelou lokalitou, hovorí štatutárka rovnomenného občianskeho združenia Zora Myslivcová.

„Významnou prácou arboréta je, že jednotlivé populácie pôvodných drevín a ich vzácne formy sa vyhľadávajú priamo v lesoch Slovenska, generatívne a vegetatívne sa rozmnožujú a v arboréte archivujú ako vzácny genofond. Mnohé takéto populácie, resp. druhy a ich formy vo voľnej prírode už zanikli, ale v arboréte sú zachované a zarchivované." Táto archivácia môže v budúcnosti pomôcť pri ich prípadnom vrátení do pôvodných lokalít.

Nižší stupeň ochrany

V roku 1981 vyhlásili arborétum za chránenú študijnú plochu a v prvej polovici deväťdesiatych rokov za chránený areál „genetického bohatstva drevinového zloženia lesov Slovenska". V súčasnosti má rozlohu približne 50 hektárov a nachádza sa v ňom aj najväčšia zbierka ruží na Slovensku.

Areál je v súčasnosti v treťom stupni ochrany. „S ohľadom na naše odborné zameranie nesúhlasíme so zámerom úplného vyradenia z národnej siete chránených území," hovorí Lukáčik.

„Navrhujeme však zaradiť arborétum medzi chránené krajinné prvky, ktoré plnia úlohu biocentra s prevažne druhým stupňom ochrany prírody. Ideálnym riešením by bolo zrejme pôvodné označenie chránená študijná plocha, túto kategóriu už však súčasná legislatíva nepozná."

Rozšírenie

Rovnaké stanovisko zaujala aj zvolenská samospráva. Ani tá nesúhlasí, aby areál arboréta vyradili zo zoznamu chránených území a dokonca navrhuje chránené územie rozšíriť o areál bývalej liečebne tuberkulózy. „Je to prírodne hodnotné územie a aj z komisie životného prostredia pri mestskom zastupiteľstve vzišiel návrh, že by malo byť nejakým spôsobom chránené," povedal vedúci odboru územného plánovania na mestskom úrade Peter Kašša.

V areáli liečebne sa nachádza travertínové jazierko, ktoré je prírodným útvarom. „Ide o minerálny prameň, z ktorého sa Borová hora vytvorila. V zime jazierko nikdy nezamŕza," povedala štatutárka občianskeho združenia Borová hora. „Pamiatkový úrad potvrdil, že Borová hora je vzácnou a ojedinelou lokalitou. Jej vyhláseniu za kultúrnu pamiatku však musí predchádzať komplexný archeologický výskum," dodala.

Združenie Borová hora vzniklo z petičného výboru, ktoré v roku 2001 začalo boj proti postaveniu viliek a tenisových kurtov v tejto lokalite.

Návštevníci arboréta sa môžu pokochať pohľadom na vyše 600 sort ruží od slovenských aj významných svetových šľachtiteľov a približne na rovnaký počet zaujímavých a tvarovo premenlivých druhov sukulentných rastlín. Foto: SITA