Pondelok, 11. december, 2017 | Meniny má Hilda
Pridajte si svoje mesto

Na liečivé drevokazné huby sú štedré aj naše lesy

Hoci o liečivých účinkoch niektorých húb vedel už antický Grék Hippokrates považovaný za otca medicíny, u nás stále huby vnímame predovšetkým len ako možnosť doplniť si nimi svoj jedálny lístok.

Využívanie húb v ľudovom liečiteľstve má dlhú tradíciu hlavne v Oriente, kde sa pestujú vo veľkom. Za všeliek je napríklad označovaná žezlovka čínska, hotový hubový ženšen, no lacná nie je. Kilo tejto huby stojí v Číne 40-tisíc dolárov a v Spojených štátoch o 20-tisíc dolárov viac.

Pre viacerých je hubárčenie vášňou, no väčšina ani netuší, že viaceré huby obsahujú vzácne liečivé látky. Podľa mykológa Martina Pavlíka, pedagóga na Katedre ochrany lesa a poľovníctva Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, rastú takéto liečivé huby aj v našich lesoch. Väčšinou ide o drevokazné huby, ktoré sú z pohľadu pozitívneho efektu na naše zdravie podľa Pavlíka unikátne. Zo stromov totiž nasajú do seba množstvo živín a práve tie sa podieľajú na ich liečivých účinkoch.

V Číne sú huby veľkým biznisom

Pavlík ako odborník na drevokazné huby zastupoval Slovensko na poslednej medzinárodnej konferencii o liečivých hubách v Číne. V mekke alternatívnej medicíny hrajú huby už niekoľko tisíc rokov dôležitú úlohu v liečbe tých najrozmanitejších ochorení. „Čína je jednoznačne najväčším producentom jedlých a liečivých húb. Vo svete sa pred rokom dopestovalo asi 15 miliónov ton húb, z toho len v Číne asi 12 miliónov," hovorí mykológ.

Predajwt.jpg

Viaceré čínske obchody sa špecializujú na predaj rôznych druhov sušených húb. Foto: MARTIN PAVLÍK

„Pre Čínu je to dnes veľký biznis, ktorý sa z hôr a vidieka preniesol do veľkých priemyselných centier, obrovský je však aj čínsky trh. Vo veľkom sa huby pestujú aj v Spojených štátoch, Japonsku, Kórei či v Thajsku. V Európe je to najmä Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, Poľsko, Španielsko, Nemecko a Taliansko."

Najviac húb zjedia Holanďania

Pre porovnanie, v Európe sa dopestuje ročne zhruba milión ton húb a priemerná spotreba na obyvateľa predstavuje dve kilá. Najväčšiu spotrebu majú Holanďania, ktorí ročne skonzumujú vyše štyri kilá húb. S vyše tromi kilami za nimi nasledujú krajiny Belgicko a Luxembursko a s takmer tromi kilami Francúzsko, Veľká Británia a Írsko. „Poľsko je napríklad jednou z veľmocí v pestovaní šampiňónov. Viaceré druhy pečiarok majú výrazné liečivé vlastnosti, ale najvzácnejšie v tomto smere sa dajú dopestovať skôr v teplejších krajinách."

Lesklokôrovka (reishi)

V Číne túto hubu uctievajú v básňach i piesňach.
Lesklokorovka_Reishi_wt.jpg

Foto: MARTIN PAVLÍK
Boží zázrak

Najvzácnejšou hubou je podľa Pavlíka žezlovka čínska (cordyceps sinensis), ktorá parazituje na húseniciach nočných motýľov. Z hľadiska liečivých účinkov je považovaná za boží zázrak. Keďže je zároveň aj chutná, v Číne sa predáva ako delikatesa v exkluzívnych obchodoch za 40-tisíc dolárov kilo. V Spojených štátoch kilo tohto hubového ženšenu stojí až 60-tisíc dolárov.

Drevokazných húb, ktoré u nás rastú prirodzene a majú významné liečivé vlastnosti, je podľa Pavlíka naozaj veľa. „Je to napríklad hliva ustricová, prachovec kopytovitý, ktorý rastie bežne na bukoch, či trúdnikovec pestrý, úplne bežná huba rastúca na všetkých listnáčoch rozkladajúcich sa v lese. Tiež brezovník obyčajný, huba, ktorá rastie iba na breze, alebo lesklokôrovka obyčajná známa v čínskych liečiteľských zdrojoch ako reishi. V Číne je to uctievaná huba, ktorá sa používa takmer na všetky choroby."

Premárnená šanca

Pestovanie drevokazných húb je u nás takmer neznámou. „V 70. - 80. rokoch k nám síce prišiel zo západnej Európy boom pestovania hlivy ustricovej, no vzhľadom na iné spoločenské požiadavky sa od toho upustilo. Už vtedy sme však skúmali možnosti hlivy na rozklad drevnej hmoty. Od roku 2000 je záujem o pestovanie hlivy stále intenzívnejší. Táto drevokazná huba má schopnosť rásť na takom množstve lesných a poľnohospodárskych odpadov ako žiadna iná skupina húb."

Hlivy rastú na dreve väčšiny listnáčov, na rôznych druhoch drevného odpadu a výrobkov z dreva, obilninovej slame, kukuričnom šúpolí a klasoch, odpade z cukrovej repy, kávy, listoch banánovníka, bavlníka, sóje a množstve ďalších substrátov obsahujúcich lignín a celulózu.

Pavlík s kolektívom kolegov začali drevokazné huby s významnými liečivými účinkami pestovať a skúmať pred šiestimi rokmi v lesnom závode v Krupine ako prví na Slovensku. Okrem krupinských štátnych lesov sa pestovaniu týchto húb venujú aj vo Vojenských lesoch a majetkoch v Pliešovciach a vo Vysokoškolskom lesníckom podniku pri Technickej univerzite vo Zvolene.

Šitake

Bohatá úroda huby šitake vyrástla Pavlovi Plšekovi z Prievidze v spálni jeho rodinného domu.
huby.jpg

Foto: TASR

„Doterajší výskum potvrdil predpoklad, že tieto huby rozkladajú zvyšky po ťažbe dreva tri- až osemkrát rýchlejšie, ako keď sú nechané na prirodzený rozklad v lese. Urýchli sa tak zároveň návrat látok z takto využitej odpadovej drevnej hmoty späť do pôdy. A to všetko prírode blízkym spôsobom," povedal Pavlík. „Do organického odpadu naočkujeme huby, ktoré sa na to hodia. Ten sa rozloží na humus, ktorý sa zapracuje do pôdy. A huby sú bonusom celého procesu."

Okrem hlivy ustricovej pestujú a skúmajú aj húževnatec jedlý, známejší pod japonským názvom šitake. Tento názov tvoria dve slová: shii je drevina, na ktorej huba (take) prirodzene rastie. Pôsobí protinádorovo, antibakteriálne a antivírusovo. Znižuje stres, upravuje krvný tlak, obsah cukru a cholesterolu v krvi. Posilňuje tiež imunitný systém a pozitívne vplýva na pečeň, obličky a sexuálnu potenciu.

Keďže drevokazné huby rozložia rôzny bioodpad, kompostovanie bez pestovania húb je podľa mykológa premárnená šanca. Možnosti, ako využiť huby na rozklad organického odpadu, zhrnul pred štyrmi rokmi v knihe Pestovanie a využitie húb.

Prírodný liek bez vedľajších účinkov
Práchnovček lekársky. Vytvára kopytovité plodnice rastúce aj niekoľko desaťročí a vážiace niekoľko kilogramov. Najčastejšie rastie na smrekovcoch, ale aj na iných ihličnatých drevinách vo vyšších polohách. U nás je pomerne vzácny, najviac sa vyskytuje v lesoch severného Ruska, na Ukrajine a v severnej Amerike. Tradičná čínska medicína predpisuje práchnovček proti astme, bolestiam žalúdka, kašľu, zápalu obličiek, obličkovým kameňom, krvácaniu z nosa a pri uštipnutí hadom. V Rusku si túto hubu už po stáročia cenia pre jej schopnosť odvádzať jedy z organizmu a regenerovať pečeň. Japonci z nej izolovali polysacharid lanofil, ktorý núti pečeň produkovať látky rozkladajúce tuky, čo sa využíva pri chudnutí. Čínski vedci pokusmi na zvieratách preukázali liečivé účinky huby pri nádorových ochoreniach.

Práchnovec kopytovitý. Parazituje na listnatých drevinách, najmä na buku, ale aj na breze, dube či jelši. V liečiteľstve sa využíva na zastavenie krvácania a zabránenie infekcie. Plodnice sa drvia na prášok, ktorý sa vo forme obkladu používa na potlačenie infekcie alebo na odstránenie bolesti z opuchnutých kĺbov. Vodný extrakt z huby má silné antivírusové schopnosti. V čínskej medicíne sa využíva najmä pri liečení žalúdočných problémov. Pri pokusoch na zvieratách čínski vedci dosiahli pomocou extraktu z práchnovca zmenšenie rakovinových nádorov až o 80 percent. Využíva sa pri liečení rakoviny žalúdka, čriev a maternice.

Lesklokôrovka obyčajná. Rastie v listnatých lesoch na duboch alebo na ich pňoch. Je rozšírená takmer po celom svete, u nás vytvára plodnice od júna do októbra. Lesklokôrovku poznanú a využívajú ľudia v Číne a Japonsku už viac ako 2000 rokov. Odtiaľ sú známe aj jej tradičné názvy ling zhi (čínsky) a reishi (japonsky). Zložky obsiahnuté v tejto hube majú pozitívny vplyv a celkové zlepšenie kvality zdravia a predĺženie života. Posilňuje srdce, pomáha pri rednutí vlasov, pri zvýšení odolnosti voči stresu, pri nervovej slabosti a nespavosti. Tiež účinne tlmí bolesti, brzdí rozvíjanie tumorov, čistí črevá a posilňuje imunitu. Brzdí proces starnutia, čistí pečeň a slúži ako prevencia V Číne sa o nej hovorí ako o „hube nesmrteľnosti".

Trsovnica lupeňovitá. Rastie na spodnej časti kmeňov starých živých listnáčov alebo na ich pňoch. Obľúbená je nielen pre obsah liečivých látok, ale aj pre svoju lahodnú chuť. Obsahuje polysacharid beta-glukán nazývaný grifolan. Ten podporuje imunitu, má výrazné účinky pri liečení rakoviny prsníka, prostaty, pečene, pľúc a konečníka. Známe sú aj jej pozitívne účinky pri regulácii krvného tlaku, znižovaní hladiny cholesterolu a cukru v krvi a tiež pri liečení obezity.

Hliva ustricová. Žije na listnatých drevinách najmä od septembra až do decembra. Na celom svete sa využívajú protirakovinové, antivírusové, antibiotické a protizápalové účinky hlivy. Z hlivy sa získava polysacharid beta-glukán, ktorý je účinný pri posilňovaní obranyschopnosti organizmu voči vírusom, parazitom, baktériám, pri prevencii či liečbe rakoviny. Pomáha pri celkovej vyčerpanosti, fyzickej a psychickej únave a strese. Posilňuje cievny systém, pomáha pri odstraňovaní tlaku v očiach, pri liečbe strnulosti svalov, bolesti kĺbov. Má priaznivé účinky na kožné problémy, akné, hemoroidy, bradavice. Odporúča sa aj pri ochoreniach obličiek a pečene. Zlepšuje metabolizmus, regeneruje vnútorné orgány a tlmí vedľajšie účinky chemoterapie.

Ryšavec šikmý. Je to huba, ktorý je pôvodcom rakovinových ochorení brezy, buka, bresta či hraba. Sklerócium (tvrdý útvar tvorený pevne spletenými hubovými vláknami) tejto huby známe ako čaga má vlastnosti účinné proti celému spektru chorôb. Vedci v nej objavili komplex látok využiteľných aj v modernej medicíne. Sú to predovšetkým protirakovinové látky účinné v liečbe rakoviny prsníka, pľúc, hrdla a žalúdka. Vonkajšia čierna pokožka čagy obsahuje 30 percent betulínu, preto je vhodné na liečivý čaj používať celú čagu aj s neporušeným povrchom. Betulín, ktorý sa nachádza v kôre brezy a v čage, má dobré výsledky pri liečení rakoviny kože.

Kučerka veľká. Populárna huba v Európe aj v Severnej Amerike dorastá do obrovských rozmerov, aj do 25 kíl. Plodnice vyrastajú z pôdy blízko ihličnatej dreviny, hlavne starej jedle, ale aj duba. Je zdrojom originálnych protinádorových betaglukánov, ktoré rozťahujú cievy a zvyšujú tiež aktivitu bielych krviniek.

Podpňovka obyčajná. Táto huba je klasickým príkladom, že aj najväčší škodca môže byť pre človeka prospešný. V lesoch parazituje na všetkých druhoch drevín. Jej plodnice sú nielen jedlé a chutné, ale obsahujú látky účinkujúce proti baktériám a plesniam. Pôsobí posilňujúco na tráviace orgány, pľúca a zrak. Účinné látky zlepšujú prekrvenie mozgu a potlačujú príznaky epilepsie a rachitídy.

(moj)
Zdroj: M. Pavlík - S. Lovaštíková - P. Galambos: Liečivé drevokazné huby v našich lesných porastoch
Huby si môžeme dopestovať aj v záhrade

K tomu, aby sme si vypestovali huby v záhrade, stačí kúpiť substrát naočkovaný hubovým podhubím a začať pestovať. Huby sa dajú pestovať v parenisku na slame, kukuričných odrezkoch, na konároch alebo klátikoch. Najťažšou úlohou pre pestovateľov je príprava substrátu a jeho naočkovanie. Preto napríklad pestovatelia šampiňónov dávajú prednosť kúpenému hubovému substrátu, ktorý stačí len rozbaliť, polievať a čakať na úrodu.

Najvhodnejšou hubou pre začínajúcich pestovateľov je golierovka slamomilná. Dá sa pestovať na slame, ktorú stačí namočiť, naočkovať sadivo a potom už len zberať plodnice. Je však potrebné nájsť tienisté miesto, aby sme nemuseli stále zalievať.

Pre pestovanie hlivy ustricovej stačí tiež slama alebo drevo. Od sejby do zberu prejdú len tri týždne. Nebezpečné je prerastanie hlivy, pretože hrozí riziko väčšieho množstva uvoľňovania spór, ktoré sú alergénne.

Ak chceme v záhrade pestovať huby, ktoré rastú vo voľnej prírode, musíme pre ne vytvoriť vhodné podmienky. Staršie plodnice húb, ktoré nájdeme v prírode, rozmrvíme vo vode a polejeme ňou vytvorený substrát vhodný pre konkrétny druh húb. Takto možno pestovať napríklad pôvabnicu fialovú (najlepšie pod ríbezľami) a hnojník obyčajný (na starom komposte).

Pre pestovanie na konároch a klátikoch je vhodných niekoľko druhov húb. Je to hlavne uchovec bazový (z lesa prinesieme konár s násadou a pestujeme na bazovom alebo agátovom dreve), poľnička topoľová (na topoľovom dreve). Z lesa si môžeme priniesť aj časť konára, na ktorom rástla plamienka zamatovohlúbiková alebo šupinačka menlivá. Ak ho zakopeme v záhrade na tienistom mieste, po čase tam vyrastú trsy plodníc.
Húževnatec jedlý (šitake) nerastie len v Japonsku, ale aj na Slovensku. Môžeme ho pestovať na odumretých dubových kmeňoch. Veľmi chutnú tanečnicu poľnú presadíme do záhrady s celým trsom trávy, ktorý zakopeme do trávnika.

K ďalším vhodným miestam pre pestovanie húb patrí pivnica, garáž alebo sklad. Najviac žiadanou hubou pestovanou v týchto podmienkach je šampiňón. Pri dodržaní odporúčaných podmienok (vytvorenie takmer sterilného prostredia pri teplote 18 až 20 °C, stále vlhký substrát, neskôr prenos do chladnejšieho prostredia) môžeme zhruba o mesiac zberať prvú úrodu.

(TASR)

kontrolawt.jpg

Mykológ Martin Pavlík pri kontrole rastu hlivy ustricovej.

Prachnovecwt.jpg

Práchnovec kopytovitý. S touto hubou sa už v lese určite stretli viacerí hubári; netušiac o jej významných liečivých účinkoch. Foto: MARTIN PAVLÍK


  1. Železnice menia oddnes grafikon 362
  2. Zrazili sa dve autá, výsledkom sú štyria zranení Foto 268
  3. V priamom súboji o druhé miesto Zvolen zdolal Košice (plus HLASY po zápase) 198
  4. Repiská štvrtý raz po sebe majsterkou Slovenska: Tu sú jej prvé slová 187
  5. Peniaze z Rytierskej zabíjačky pomôžu hradu Foto 148
  6. Polícia hľadá týchto ľudí 94
  7. Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť Foto 92
  8. Svoj luxusný smartfón už nenašiel 89
  9. Vianočná dedina: Rozdiel medzi najlacnejším a najdrahším stánkom je 500 eur Foto 68
  10. Detva zdramatizovala duel proti Trenčínu v tretej tretine, ale iba na chvíľu 52

Najčítanejšie správy

Zvolen

Železnice menia oddnes grafikon

Nový cestovný poriadok priniesol niekoľko zmien.

Zrazili sa dve autá, výsledkom sú štyria zranení

Vodič prešiel do protismeru. Po nehode nafúkal.

V priamom súboji o druhé miesto Zvolen zdolal Košice (plus HLASY po zápase)

Víťazná šnúra HKM Zvolen sa po výhre nad Košicami natiahla na osem zápasov.

Repiská štvrtý raz po sebe majsterkou Slovenska: Tu sú jej prvé slová

Zvolenčanke Martine Repiskej sa podaril ďalší veľký úspech na slovenskom šampionáte v bedmintone.

Peniaze z Rytierskej zabíjačky pomôžu hradu

Najťažšie prasa vážilo 256 kilogramov.

Blízke regióny

Stredisko v Jasnej pre silný vietor uzavreli

Lyžiarske stredisko je dnes zatvorené, horskí záchranári ratovali z Kráľovej Hole dvoch turistov.

Na strednom Slovensku sú na cestách problémy

Horské priechody Čertovica a Šturec ráno uzavreli pre nákladné autá, smerom na Brezno od Banskej Bystrice odkláňali dopravu na Brusno.

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Neďaleko Mŕtveho ramena našli žiarski rybári stopy medveďa (+FOTO)

So stopami po medveďovi sme sa tu stretli prvýkrát, hovorí žiarsky rybár.

Všetky správy

Ramsay: Či Slovensko nevypadne do béčka? To nemôžem sľúbiť

Tréner Craig Ramsay chce naučiť slovenských hokejistov hrať s rozumom.

Kuzminová sa v štafete ani nedostala do akcie, Slovenky z trate stiahli

Slovensko obsadilo oficiálnu sedemnástu pozíciu.

Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť

Skládkovanie v Nórsku už takmer nepoznajú.

Adventný Smer

Fico na čele strany nemá alternatívu, ale mnohé veci a mnohí ľudia ju majú.