ZVOLEN. Na Deň učiteľov, ktorý pripadá na 28. marca, sa často zabúda. Pritom povolanie učiteľa je v dnešnej dobe jedným z najdôležitejších a najnáročnejších a zároveň stále málo oceňovaným.
Komenského plakety
„Učiteľom nemôže byť hocikto - iba blázon alebo fanatik, lebo učenie nie je práca, ale skutočné povolanie," povedal na Zvolenskom zámku televízny moderátor Patrik Herman, ktorý sám pochádza z rodiny učiteľov. Našťastie, ešte vždy existuje dostatok „bláznov", ktorí sa na túto ťažkú cestu vydali a dodnes po nej s láskou kráčajú. Práve preto Banskobystrický samosprávny kraj už siedmy rok drží záštitu nad odovzdávaním plakiet s menom človeka, ktorý sa pokladá za jedného z prvých významných pedagógov. Za túto dobu si cenu prevzalo už 130 pedagógov a v piatok sa k nim pridali ďalší trinásti učitelia a niekoľko kariérnych poradkýň z celého kraja.
Menej žiakov na odborných školách
Okrem iných sa majiteľom plakety stal Jozef Hazlinger, riaditeľ SOŠ drevárskej vo Zvolene, ktorý ako pedagóg pôsobí už 35 rokov. „Ocenenie je pre mňa motiváciou pre zavádzanie ďalších zmien do praxe, aj na základe novej legislatívy. Motivácia je veľmi potrebná na to, aby kolektív učiteľov aj naďalej všetko zvládal a aby bol celý výsledok nakoniec úspešný," povedal Hazlinger. Trochu ho mrzí, že sa na jeho školu, ako i na iné odborné školy hlási čoraz menej žiakov. Napriek tomu, že možnosti uplatnenia sú stále rovnako bohaté. „Škola potrebuje určite viac propagácie, musí meniť myslenie rodičov, žiakov a tomu všetkému môže napomôcť Zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý je už na svete, a ktorý plánuje vytvoriť motivačné stimuly pre žiakov, aby šli študovať aj, povedzme, mimo domova. Pretože potreba praxe stále je," dodal Jozef Hazlinger.
Najviac si váži ocenenia od svojich žiakov
Cenu získala aj Valéria Čiamporová, učiteľka Spojenej strednej školy v Detve, za jej mimoriadnu aktivitu, ktorú vidieť na úspešne rozbehnutých projektoch medzinárodného či lokálneho významu. Táto skromná pedagogička si, ako povedala, stále najviac váži ocenenia od svojich žiakov. Deň pred ocenením na zámku dostala od žiakov ružu. Ako priznala, v takomto okamihu sa neubránila ani slzám. Valéria Čiamporová učí už deväť rokov a na svoje začiatky si dobre spomína: „Bolo to ťažké, lebo nie som vyštudovaný učiteľ, ale inžinier, a do praxe som vhupla hneď z mojej školy. Keď som prišla zo školy, bola som strašne „múdra" a chcela som, aby boli takí aj moji žiaci. Ale časom som sa naučila selektovať a vyberať to dôležité, čo je myslím omnoho lepšie."
Lajtmotív podujatia by sa dal zhrnúť slovami Ladislava Topoľského, podpredsedu BBSK. „Psychológovia zaradili povolanie učiteľa do kategórie nemožných z hľadiska výsledku: neúspech je častejší ako úspech."
