ZVOLEN. Na slovenskú premiéru svojej hry Erós, ktorú uvedie Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene v piatok 26. februára, sa príde pozrieť aj jej autor Pavel Kohout. V Prahe narodený český básnik, dramatik a publicista ju napísal pred siedmimi rokmi.
Okrem pôvodnej tvorby sa venoval aj adaptáciám a dramatizáciám svetových autorov a tiež tvorbe pre rozhlas a televíziu. Je napríklad autorom námetu k známemu seriálu Koniec veľkých prázdnin.
Inscenáciu, ktorá je 400. premiérou divadla v jeho 60-ročnej histórii, pripravila vo Zvolene hosťujúca režisérka Tatiana Masníková. Hra hovorí o nevyriešených milostných pomeroch jednotlivých členov rodiny, aj preto dostala názov podľa mena boha lásky.
Postavená je na príbehu päťčlennej rodiny, ktorá zdedila majetok v reštitúciách po nežnej revolúcii. Ten je stále v rukách starnúceho otca, ale štyri deti si ho už v duchu delia, pretože nemajú dosť trpezlivosti a svoje sny chcú uskutočniť hneď. Iskrou vo výbušnom prostredí je láska otca k mladej zdravotnej sestre, ktorá deľbu majetku komplikuje. V honbe za peniazmi a šťastím sú deti schopné používať stále silnejšie zbrane.
„V hre sa objavujú stále nové motívy pre diváka. Hlboké sebectvo, pokrytectvo, dokonca aj zvrátené konanie, to však nechcem dopredu prezrádzať," povedala režisérka.
Kohout (1928) patrí k najuznávanejším českým dramatikom nielen doma, ale aj v zahraničí. Z aktívneho člena KSČ sa postupne stal významným kritikom režimu. Aktivistovi Charty 77 v roku 1979 umožnili vycestovať do Rakúska, aby si prevzal cenu, ale do Československa ho už nevpustili. Publikoval v samizdatových a exilových vydavateľstvách, neskôr sa presadil aj ako nemecky píšuci autor a získal mnoho ocenení. Po roku 1990 sa opäť zapojil do kultúrneho a spoločenského diania v Čechách.
Charakter inscenácie je náročný na zvládnutie jednotlivých rolí, Tatiana Masníková je však s možnosťou výberu hercov pre jednotlivé postavy spokojná. „Každá postava nesie v sebe bolesť, ktorá sa neustále prehlbuje, je preto náročné zahrať tieto charakterové črty pre človeka, ktorý ich v sebe nenosí. Pre mňa ako režisérku je dôležité, aby herec chcel pracovať, aby rola nebola preňho len ďalšou rutinnou prácou. Aby pracoval aj doma, individuálne, nielen na skúške. A to sa mi splnilo, preto môžem povedať áno, som spokojná."
